Vek tentokrát nezohrával žiadnu dôležitú úlohu. Išlo iba o nás samotných. Naše srdce, pocity, a roky, ktoré sme si už s láskou predtým preskákali. Vzťahy. Možno máš za sebou jeden, ty päť, a ona dva. Možno ťa opustil po rokoch, po deťoch, či jednoducho vám dvom láska už v začiatkoch nesadla. Zostal si sám, ona vo vzťahu. Možno to bolo celé naopak. Podstatné je, že spolu so zlomeným srdcom, a rozchodmi, si zostal aj bez akejkoľvek dôvery. V niečo čo bude fungovať, v niekoho, kto ti zostane verný. Toľko rozvodov, a rozchodov, že už nemáme chuť sa viazať. V začiatkoch podozrievame, skúšame, preverujeme, odchádzame, či po etapách späť prichádzame. Máme v sebe chaos, a keď zrazu toho potencionálne „pravého“ aj stretneme, jednoducho už nedôverujeme. Snažíme sa presvedčiť samých seba o tom, že také to normálne vo vzťahu už nie je jednoducho reálne. Volala mi, že sa potrebuje porozprávať, tak sme sa o pár dní stretli. Bola čerstvo zamilovaná, hovorila o ňom hádam hodinu. Bola som rada, že „ho“ našla. Muža so zásadami, obyčajného chlapa, a gentlemana, ktorému slušnosť niečo hovorí. Podľa všetkého to bol on, po ktorom pri všetkých tých neúspešných vzťahoch túžila. Nechápala som v čom videla problém. Zrazu prestala, a povedala: „Vieš, keď ja tomu už jednoducho neverím. Veľa krát to všetko začne ružovo, a potom sa to po rokoch zmení. Je príliš veľký gentleman, a desí ma, že je takmer kópiou človeka, ktorého som si vysnívala. Určite v tom musí byť nejaký problém. Možno klame. Ako mám vlastne veriť a vedieť, že je to ten pravý?“
Nie iba ona, aj my.Spochybňujeme všetko, lebo už nechceme byť zranení. Do vzťahov už nejdeme naplno. Dávame zo seba len polovicu, ale naspäť chceme dostať maximum. Skúšame kdekoľvek, len preto aby sme raz toho jedného človeka na celý život našli. Smutné je, že aj keď ho možno nájdeme, časom nadobudneme pocit, že tam vonku nás možno čaká lepší, a preto prestávame plánovať budúcnosť, a používať slovo navždy. Žijeme iba pre moment. Všetko je na chvíľu, a pravý môže byť každý. Preto nebola schopná milovať znova. Bol v tom strach, obavy, predsudky, očakávania, nedôvera, chaos dnešných online zoznámení, a „nočných vzťahov.“ Jej príbeh však pokračoval. Pred hodinou mi zavolala: „Doniesol mi ruže, a povedal, že počká kým budem pripravená na vzťah! Pripadá mi ako z inej planéty. Keď som sa ho spýtala prečo je na mňa napriek mojej nedôvere v mužov stále taký dobrý, povedal, že som žena, a zaslúžim si normálne správanie. A okrem iného ma vraj má rád.“
Chcela nájsť problém, ktorý neexistoval. Hovoria nám, že môžeme všetko. Láska má však svoje vlastné pravidlá. Taká, ktorá za to stojí nie je ani zďaleka dokonalá, prešpekulovaná, a naplánovaná. Človeku, ktorého ľúbiš jednoducho veríš. Bez názoru druhých, či obáv zo zajtrajška. Naučme sa znova ľúbiť. Ticho, a jednoducho. Tak dlho, ako to len bude možné.
