Kedysi som čítala, že láska sa počas života mení a až tá posledná je tá pravá. Podľa všetkého tak za život stretneme lásku minimálne trikrát. Prvá príde počas školy, keď chceme všetky tie srdiečka, valentínske pohľadnice a niekoho, pri kom sa prvýkrát budeme cítiť výnimočne. Skúšame si prvé podpisy nášho nového priezviska, každému hovoríme, že naša láska prežije dlhé roky a jednoducho je celý svet v období prvej lásky akýsi ružovší, lepší a hlavne plný lásky. Potom príde vytriezvenie v podobe inej dievčiny, ktorá nás nahradí, alebo si len chlapec uvedomí, že sú mu kamaráti a aktivity prednejšie ako my. Plačeme, nechávame sa utešovať, sme nešťastné a sklamané.
Myslíme si, že už nás nikto nebude milovať, keď v tom prichádza druhá láska. Plná vášne, zrelšieho uvažovania, odvážnych plánov a hlavne našej snahy. Pre „pána pravého“ sme schopné urobiť všetko, a ani prosiť sa o lásku nám v tomto období nie je cudzie. Všetko s ním je lepšie, a preto si ho chceme udržať. Zabúdame na seba len preto, aby zostal. Aby nás miloval, aby si nás vzal. Plánujeme, veľa a každý deň. Očakávame, ale odozva je časom slabšia a slabšia. Dali sme mu všetko, pár vecí sa vzdali a jemu akoby to nestačilo. Vraj potrebuje čas, vraj sme pre neho príliš dobré, vraj... Možno to skončí neverou, klamstvami, podvodom. Práve táto veľká „láska“ nás dostane na kolená. Totálne nás zničí a po nej už neveríme v nič. Vraciame sa do minulosti, spomíname aké to bolo dokonalé, vyčítame si, že sme neboli lepšie, prosíme ho, aby nás vzal späť. Zabúdame na akúkoľvek hrdosť a nakoniec končíme samé. Koniec tejto lásky bolí najviac, pretože sa nám zdá, že to bol presne náš typ muža, presne to, čo sme chceli. Opustil nás a nevieme ako ďalej.
V tom lepšom prípade sa však pozbierame a začneme sa venovať sebe, svojím záľubám a postupne nachádzame seba a svoju vlastnú osobnosť. Koniec tejto lásky nám postaví zrkadlo a urobí nás silnejšími a odolnejšími. Hoci už neveríme a lásku sme dávno zo života vylúčili, zrazu sa po rokoch objaví ten, ktorého sme vôbec nečakali - ten, ktorého by sme si predtým nevšimli, ten nenápadný a dobrý muž. Pozvanie najskôr odmietame, ale nakoniec mu dáme šancu. Tretia láska je láskou, ktorá sa nemusí prosiť, predstavovať, nemáme potrebu sa ňou chváliť. Nie je hlučná, dokonalá, ale je akýmsi spôsobom naša. Práve tá nás naplní a urobí šťastnými. Keď sme s dotyčným človekom, môžeme byť samy sebou. Neodcudzuje nás, nechce nás meniť, váži si nás, správa sa ku nám, akoby sme boli jediné na svete. Taký muž vie, koho má pri sebe a svoju ženu by nemenil len preto, že vrásky, pár kíl naviac, či väčší nos. Táto posledná láska príde nečakane, ale napriek tomu sa s ňou budete cítiť ako doma. Každý moment je dokonalý práve tým, že vy dvaja nemusíte byť dokonalí na to, aby to fungovalo.
Ak si našla muža, s ktorým je život krajší, lepší a hlavne ťa robí šťastnou, nikdy ho nenechaj odísť. Nedovoľ, aby nevera, stereotyp, či iné veci zničili niečo, čo hľadá zvyšok sveta. Lásku, bez ktorej by to nebolo ono.
