Preto, lebo mala rada pocit, že zem je tak skvelo okrúhla.
Pár rokov dozadu, pamätáš? Stála si pred bránou života. Dvere do sveta ti otvorila mama, a ty si si užívala pocit, že už viac nie si sama. Roky bežali, túžby lietali. Tvoje sny padali, a potom opäť vstávali. Povedali ti, že dievčatám patria do rúk bábiky. Ty si chcela veľké autá, a zaprášené poníky. Časom si si zvykla rešpektovať ľudské caviky. Ako pubertiačka si zrazu mala pocit, že život nie je hračka. A čo tvoja prvá láska? Z nej ti do dnes zostala na tvári prvá vráska. Kamarátky na celý život? Tie za ktorými ti je dlho už len clivo.
Dnes je z teba žena. Raz dobrá, inokedy prezlečená. Občas im vadí, že si skromná, potom, zas príliš neoblomná. Teraz moc tlačíš na pílu. A zajtra hráš chrumkavú, mohla by si kľudne ašpirovať na vílu. Tak sebecká by si byť nemusela. Prispôsob sa nám trocha viac, a nebuď pri tom nabrúsená! Titulky ku každej aktivite tvojho dňa. Počkaj, mlč. Klapka. Na teraz!
A kto vlastne bude vnímať mňa? Naozaj? Iba moje druhé ja? Milujem ťa, obyčajná žena. V mojich očiach práve vyliečená. Máš silu, srdce, nádej, a vôľu života. Leť, ako ďaleko vieš. Nečakaj kým film o tebe skončí, a zostaneš sirota. Buď režisérom svojich dní, nenechaj ich nech sú k tebe zlí. Ak ťa niekto nevie doceniť, kráčaj ďalej. Keď máš pocit, že život nie je férový, ozvi sa, ale ži ho aj tak naďalej. Keď ti neveria, ver sama sebe samej. Keď ťa urážajú, pohár trpezlivosti si nalej. Ale nikdy nemlč..
Myslíš si, že si fakt tak veľmi obyčajná? Ja mám pocit, že by si mala zdvihnúť rýchlo hore hlavu, pre mňa si totiž jednoducho, a zároveň zvláštne zložito nezvyčajná.
Vo svete si bola jedna z milióna - a teraz si vo svojich očiach konečne nová - neoblomná.
