Vracala som sa z práce keď som na rohu ulice zbadala mladú ženu. Podľa oblečenia som predpokladala, že sa práve vracia z párty, alebo nejakého dobrého večierku. Bola krásna. Keď som sa blížila ku nej, všimla som si, že s niekým telefonuje, a plače. Boli to slzy hnevu, zúfalstva, a možno len istej dávky pripitia. Jej rozhovor bol však tak veľmi hlasný, že sa nedal prehliadnuť. „Nechápem prečo práve ja? Čo je na mne zlé? Zase som sama. Teda vlastne ešte stále.“ Ak by si mal možnosť stretnúť ju na ulici, povedal by si si, že táto žena nemá núdzu o mužov. Vysoká bruneta s dlhými nohami a peknou tvárou tam sedela na tej chladnej zemi, a nevidela dôvod, strácala zmysel. „Počúvaš ma? Ja už naozaj nechcem byť sama!“ Po tejto vete odložila telefón a cez slzy sa na mňa pozerala. Nepoznala som ju, napriek tomu som sa dokázala vžiť do pocitov, ktoré zrejme prežívala. Nič nebolí človeka viac ako osamelosť, a odmietnutie. Niektorí z nás to dokážu len lepšie ukryť pred svetom, iní sa s tým naučili žiť, a ďalší to všetko utápajú v alkohole či iných závislostiach. Možno by si dotyčnú ženu považoval za zúfalku, naivku, hlupaňu, alebo niečo podobné. Ja som ju vnímala ako zlomenú realitu dneška, ktorá to jednoducho nezvládla. Tak veľmi túžila po láske, že zabudla žiť a vnímať svoj život, a ostatné veci za ktoré by mohla byť vďačná. Povedala som jej, že hoci je láska súčasťou života, každý ju prežijeme v inom momente, čase, či okamihu.
Láska nie je niečo čo sa stane keď si to zaslúžime, lásku si nekúpime, nevyplačeme, nevynútime, ani nepričarujeme. Prerušila ma so slovami: „..ale môj život bez muža nemá zmysel.“ Vtedy som si uvedomila koľko ľudí v dnešnom svete má pocit, že s mužom, deťmi, či zásnubami si pripútame doživotné šťastie. Život však nefunguje podľa našich predstáv, a druhý človek nás neurobí šťastným, ak sme to my za tie roky spraviť pre seba nezvládli. Hoci je dnes ťažké byť sám, hlavne keď vaše facebook konto zaplavujú príspevky zamilovaných dvojíc, detí, či dokonalých svadieb - napriek tomu musíme kráčať ďalej. Stať sa ľuďmi, ktorí sú schopní milovať svoj život aj bez toho, aby mali niekoho pri sebe. Práve v tom momente keď vieme prijať samých seba, ísť za svojimi snami, a nečakať, že nás niekto po ceste zachráni ..stretneme lásku, človeka, ktorý tam nebude preto, že ho potrebujeme, alebo, že on potrebuje nás, ale preto, že miluje to, že sme, že existujeme. Tak nedokonalí, nezávislí, a napriek tomu svoji. Až potom budete schopní kráčať spolu na jednej ceste, bez toho aby jeden na druhom závisel. Láska je sloboda, a následné rozhodnutie pre druhého človeka. Príde vtedy keď ju prestaneš hľadať, ako všetko čo má zmysel.
Tento článok je pre krásnu ženu na ulici, pre teba, a pre každého kto sa hnevá na svoj život pretože ho nikto nemiluje, alebo sa nemá o koho oprieť. Všetko má svoj čas, a až keď sa naučíme milovať samých seba, nezúfať keď sme sami, a pôjdeme za svojimi snami.. až vtedy budeme schopní milovať toho druhého. Samota nás učí trpezlivosti, nádeji, a iba vďaka nej vieme aké skvelé je mať niekoho kto tú samotu časom vyplní. Hoci čakanie niekedy trvá - nezúfaj, ži svoj život.
..ona tam niekde je ♡
