Postupne som vyberala veci z kabelky a z peňaženky. Nemala som chuť nechať im môj občaniak – za rohom by si fízli spomenuli že nemám papiere a niečo mi zase nesvieti čo by svietiť malo. Vyjednávali sme ako na tureckom trhu, až sa obchod ustálil na gastráčoch a vrecku pečených gaštanov.
Navyše som si v rámci tankovania prvý raz poriadne zašpinila ruky od benzínu. Na chvíľu pumpa zaradila chod ostrekovača a ja som mala časť benzínu aj na svetri. Nielenže im nešli terminály, ale zlatý slovenský zvyk. Kľúče od jediného WC aj s jediným umývadlom boli na druhom konci pumpy a visel na nich vyžratý hrdzavý prastarý visiaci zámok.
To už som naštvaná s pulóvrom ktorý smrdel nízkym oktanovým číslom nasadla do auta. Bolo mi jasné, že by som si najbližších niekoľko kilometrov nemala zapáliť za volantom. Som síce nefajčiar, ale to pokušenie bolo veľké.