Núdza ma síce nedonútila k spevu - zatiaľ, ale mala som kúpiť nejaké dzindziky do domácnosti. Výnimočne som vedela ako sa volajú, zhruba som vedela ako vyzerajú, ale netušila som, kde v tom veľkom obchode so samoobsluhou ich nájdem. Že tam štandardne nie je ani noha, na to som si už zvykla, ale keď ste tesne pred záverečnou a oni vás ako stádo oviec ženú k pokladniam na záverečné večerné dojenie, tak veľa času nemáte.
Blikala mi rezerva a vracala som sa z pracovného mejdanu. Vražedná kombinácia. Natankovala som auto na najbližšej pumpe a keď som chcela zaplatiť, vyskytol sa drobný problém. Nešli im terminály a neboli ochotní baviť sa s mojou kartou a hotovosť som pri sebe nemala. Vrátiť benzín sa mi nechcelo a navyše neviem ako sa spúšťa na stojane spätný chod. A navyše som ten benzín naozaj potrebovala. Žltá kontrolka sa menila na oranžovú a zužovali sa jej zreničky.
Úradníkov neľutujem. Nikdy som sa k tomu nedostala a neznížila. Ani vtedy som si k nim nestihla vybudovať pevné citové väzby, keď mi na hraniciach vysypali auto, nechali nás štyri hodiny tvrdnúť nad ránom, aby nám potom milostivo dovolili znovu všetko zabaliť a brat musel doniesť potvrdenie o návšteve školy a matematickej triedy zvlášť - kvôli kalkulačke. Za ktorú by sme inak, keby nenavštevoval matematické gymnázium boli museli platiť clo.
Čakali sme na kolegu. Mal sa konať vianočný večierok a nechodil. Namiesto toho ho na prechode pre chodcov zrazilo auto a trochu ho pomačkalo. Schytal to najmä oblek, ale keďže v prvom momente nebolo jasné, čo mu je, niekto zavolal sanitku. Kolega po chvíli vstal zo zeme skontroloval si všetky kosti a keď prišla sanitka bol už na svojich nohách a mal všetky svoje končatiny pod kontrolou. Sanitkári sa aj tak rozhodli, že pomačkaného kolegu zoberú na kontrolu do nemocnice.
Niekde som čítala: "ak chcete ušetriť, ak chcete schudnúť, musíte mať nákupný zoznam." Na to aby som si vyrobila svoj vlastný, mi to pripadá príliš komplikované. Niektoré položky by sa v ňom mali opakovať častejšie, niektoré iba občas a tie veci sú obvykle v rôznych obchodoch, alebo keď v keď v jednom tak v rôznych regáloch a chodbách.
Mama bola vybratá ako sprievod pre detskú skupinu. Najprv prešli testovaco - vzdelávacím systémom. Bolo treba hodiť granátom, skočiť do diaľky a zabehnúť päťdesiat metrov.
Kúpili sme si draka. Vlani, bol jednoduchý s krátkym chvostom a na rozdiel od dvoch drahých prepracovaných niekoľkolankových lieta za každého počasia. Teda lietal by. Ale má jedno krídlo smutne zvesené. Myslela som si, je jeseň, žiadny problém, vbehnem do najbližšieho obchodu a kúpim draka.
Rozhodla som sa zrušiť účet v banke. Myslím, že tento raz to nebolo kvôli ružovým škvrnám na blatníku, ale dôvod sa vždy nájde. Prišla som so pobočky s vedomím, že moja obedňajšia pauza môže trvať pol hodinu, maximálne hodinu, pustila som sa do práce. Vystála som si frontu na tú správnu tetu a show začala.
Do práce som väčšinou chodila pešo, pokiaľ som niečo nemusela vybaviť ešte pred prácou. Vracala som sa hlavným ťahom cez mesto na svoje pracovisko, pomaly krokom. Niekde to viazlo a ja som netušila prečo. Naivne som si myslela, že niekto niečo opravuje. Pomaly som sa posúvala a stíhala som vnímať zmeny okolia za posledných x rokov, pribúdajúce a odbúdajúce vrásky a fúzy na tvárach našich modeliek a politikov. A začínala som kliať pri pohľade na hodinky. Tie ksichty mi až tak nevadili, ako ten ubiehajúci čas, ktorý bol rýchlejší ako pomaly mihajúca sa jedna reštaurácia. Mohla som si okolo nich dať kávu, zaplatiť a ešte by vychladla na chladičovú teplotu. Šofér rolls-royce musí zvládnuť cestu s pohárom šampanským, mne by stačilo zvládnuť s kávou a bez cukru. Pena môže byť. Ale so šálkou s uchom a z porcelánu. A s lyžičkou.
