Deti.

Osobne si myslím, že darovať život dieťatku je tá najkrajšia vec na svete. Bol som pri pôrode svojej druhorodenej dcérky Emky a bol to jeden z mojich najkrajších dní môjho života. Videl som ju prvýkrát sa nadýchnuť a doteraz potichu pri postieľke sledujem ako dýcha. Videl som ju prvýkrát otvoriť očká a doteraz vnímam jej nádherné pohľady. Počul som jej plač a jej plač je tá najkrajšia pieseň.
Ak by som aj ja tvrdil, že priviesť dieťa na svet je nezodpovedné, nikdy by som nevedel aká je to nádhera a čím všetkým deti dokážu človeka obohacovať. Každý deň mi moja staršia dcérka Veronika skrášľuje svojimi obrázkami. Každý deň obohacuje svojimi otázkami. Každý deň ma prekvapuje postrehmi zo života. Viem, že tento čas nebude trvať večne, ale ja si ho chcem užívať plnými dúškami. Hovorí sa, že čas je drahý, ale čas s mojimi dcérami nemôže nikto zaplatiť.
Veľakrát keď sa moji rodičia obávali o mňa, nikdy som ich nechápal. Mama vždy vravievala: „Až raz budeš mať svoje deti, tak to pochopíš!“ Ďakujem svojim rodičom, že ma vždy učili nájsť spôsob ako mnohé veci pochopiť. A ja dnes môžem povedať, že to už chápem! Chápem strach, obavy, ale aj radosti z každého, čo i len malého pokroku svojich dcér. Ďakujem svojim rodičom, že nepremýšľali o zodpovednosti a mali deti. Ak by to tak nebolo, dnes nepíšem tento článok.
Takže na záver chcem len povedať, že radšej budem „nezodpovedný“, ale veľmi, veľmi šťastný.