Hoci od schválenia Kaliňákovej novely zákona o hlásení pobytu občanov uplynuli už dva týždne, prezident ju ešte stále nepodpísal. Zrejme to nebude len vďaka verejnej výzve, aby ju vetoval, ktorú doteraz podpísalo už vyše 2 800 ľudí. Ale pomerne silné negatívne ohlasy verejnosti na povinnosť hlásiť úradom pobyt v zahraničí nad 90 dní, ktoré prerokovávanie tejto novely vyvolalo, snáď časom pohnú aj vládnuci SMER-SD k zamysleniu sa nad opodstatnenosťou zakotvenia tejto povinnosti v zákone.
Dve novely: Peter Osuský a NOVA
Prvú príležitosť prehodnotiť svoj postoj budú mať smeráci už na júnovej schôdzi parlamentu. A dokonca hneď dvojnásobnú. Do NR SR boli v piatok doručené dva poslanecké návrhy na novelizáciu spomínaného zákona. S prvým návrhom prišiel Peter Osuský (SaS), ktorý svojími pozmeňujúcimi návrhmi ku Kaliňákovej novele otvoril túto tému. Druhý návrh novely toho istého zákona doručili do parlamentnej podateľne len krátko po ňom siedmi poslanci Novej väčšiny.
Stručnejší je druhý z návrhov. NOVA navrhuje vypustiť zo zákona § 9, ktorý povinnosť hlásiť pobyt v zákone stanovuje. V doterajšom i novelizovanom znení. Navrhuje teda presne to, čo pred pár dňami navrhol v jednom zo svojich pozmeňujúcich návrhov Peter Osuský a čo už raz poslanci SMER-u odmietli.
Z povinnosti právo
Osuského novela miesto toho navrhuje, aby sa povinnosť občanov hlásiť úradom pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní zmenila na ich právo. Každý, kto má záujem ohlásiť úradom, že má v úmysle vycestovať do zahraničia na viac ako 90 dní, a oznámiť im, kde sa bude zdržiavať, bude tak môcť dobrovoľne urobiť. A úrady budú povinné túto informáciu zaregistrovať. A ten, kto si myslí, že nepotrebuje, aby o ňom štát takúto vec evidoval, nebude nič hlásiť a nebude mu za to hroziť ani teoreticky žiadna pokuta, pretože nepôjde o zákonom stanovenú povinnosť. Tým padá značná časť Kaliňákovej argumentácie. Ak je toto ustanovenie v zákone na ochranu občanov, tak všetci tí, ktorí budú mať o takúto formu „ochrany" záujem, budú ju mať aj naďalej.
A prechodný pobyt nič?
Osuského novela okrem pobytu v zahraničí rieši aj prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Zákon totiž občanom stanovuje povinnosť hlásiť viac ako 90-dňový pobyt nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku, ak sa občan zdržiava mimo miesta trvalého pobytu. Hlásenie, či lepšie povedané nehlásenie sa na prechodný pobyt sa možno dotýka ešte väčšieho množstva ľudí než nehlásenie pobytu v zahraničí. Ruku na srdce, kto s nás nemá medzi známymi niekoho, kto dlhodobo, často celé roky, býva mimo miesta svojho trvalého pobytu a neohlásil sa tam na prechodný pobyt? A kto z týchto ľudí vie, že porušuje povinnosť stanovenú zákonom a hrozí mu za to pokuta?
Prečo štát vyrába porušovateľov zákona z desaťtisícov ľudí, ktorí nerobia nič zlé, nikomu neubližujú, ničomu neškodia, nič neohrozujú? Len ignorujú nezmyselnú povinnosť, ktorú im zákon dáva a o ktorej väčšinou ani netušia. A čo je najhoršie - povinnosť, ktorú ani štát nemyslí vážne, lebo ju nevymáha a jej porušovanie nepokutuje.
V Česku sa občania hlásiť nemusia
Povinnosť občanov hlásiť pobyt v zahraničí, či prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky je neopodstatnený byrokratický nezmysel. Nemôžeme sa vyhovárať, že nám to nariadil Brusel. Nevyplýva to z našich medzinárodných záväzkov. A nejde o nevyhnutný zásah štátu do života a súkromia občanov. V susednej Českej republike takéto povinnosti vôbec neexistujú. Štát tam tiež eviduje trvalý pobyt občanov. Český zákon o evidencii obyvateľov a rodných číslach používa termín prechodný pobyt iba vo vzťahu k cudzincom, ktorí sa na území Českej republiky zdržujú dlhšie ako tri mesiace. Vo vzťahu k vlastným občanom sa o prechodnom termíne v zákone nehovorí vôbec. Rovnako tento zákon nestanovuje občanom povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí.
Český zákon okrem adresy trvalého pobytu občana spomína aj adresu, na ktorú mu majú byť doručované písomnosti podľa osobitného právneho predpisu. Občan však nemá povinnosť takúto adresu úradom ohlásiť. Má len takú možnosť a úrady sú ju povinné zaevidovať. Osuského novela navrhuje urobiť s hlásením prechodného pobytu presne to isté, čo s hlásením pobytu v zahraničí - zmeniť ho z povinnosti na právo občana.
Štát pre občanov
Štát je tu pre občanov, nie občania pre štát. Štát by mal do života občanov zasahovať len v nevyhnutných prípadoch. Hlásenia prechodného pobytu a pobytu v zahraničí nevyhnutnými zásahmi určite nie sú. Preto ich treba zrušiť. Prinajmenšom ako zákonom stanovené povinnosti. Kto túži Kaliňákovi hlásiť svoju polohu, nech má možnosť tak urobiť. Ale nám ostatným s tým dajte pokoj.
(Autor je asistentom poslanca NR SR Petra Osuského)
