Momentálne najdiskutovanejší bod novely sa týka hlásenia pobytu v zahraničí. Doteraz § 9 príslušného zákona znel „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu." Ministerstvo vnútra navrhlo a parlament včera schválil, že slovo „ohlási" sa v ňom má zmeniť na „je povinný ohlásiť". Dôvodová správa k návrhu zákona to vysvetľuje takto: „Navrhovaná zmena ukladá priamo povinnosť občana, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnej ohlasovni pobytu. Nesplnenie si uvedenej povinnosti umožní správnemu orgánu postih fyzickej osoby podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Doterajší stav neukladal občanovi výslovne povinnosť danú skutočnosť ohlásiť. Občania často nerozlišujú v právnom predpise ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova povinný."
Kaliňák vs. dôvodová správa
Poslanec NR SR Peter Osuský (SaS) navrhol tento bod z novely vypustiť a miesto neho rovno vypustiť zo zákona aj celý § 9. Teda povinnosť hlásiť vycestovanie dlhšie ako 90 dní. S odôvodnením, že navrhovaná úprava je nevhodná a nadmerne a neodôvodnene zasahuje do slobodného pohybu a súkromia občanov a že je nevhodné a nesprávne občana za nesplnenie takejto povinnosti sankcionovať. Smerácka väčšina po menšom zmätku jeho pozmeňujúci návrh odmietla a včera schválila zákon ako celok. Zákon vyvolal búrku nevôle verejnosti a explóziu ľudovej tvorivosti a Kaliňák zaradil spiatočku. Dnes už vyhlasuje, že štát nebude ľudí za nenahlásený pobyt v zahraničí pokutovať.
Tak ako teda? Platí dôvodová správa, podľa ktorej zmenený paragraf „umožní správnemu orgánu postih fyzickej osoby", alebo dnešné Kaliňákove tvrdenie „Nemáme to záujem kontrolovať, človek tým spôsobuje škody sám sebe."? To si naozaj pán minister nahovára, že je taký strašný problém porovnať si jeho dnešné tvrdenia s obsahom verejne dostupnej dôvodovej správy?
Děkuju vám, paní má, teď budu mít řády dva!
Kaliňák s obľubou bagatelizuje kritiku tvrdením, že jeho kritici tomu nerozumejú. Nie inak je to v tomto prípade. Dobre teda, pozrime sa na Kaliňákovu novelu bližšie. Zahraničné hlásenia totiž nie sú zďaleka jej jediným problémom.
Novelou sa vytvára Register fyzických osôb. To samo o sebe nie je zlé, práve naopak. Drobnou chybičkou však je, že nový Register fyzických osôb bude existovať popri doterajšom Registri obyvateľov. Údaje v oboch registroch pritom budú takmer, akoby ich jedna mater mala. V oboch budú údaje o občanoch SR s trvalým pobytom na území SR, občanoch SR bez trvalého pobytu na území SR, cudzincoch prihlásených na pobyt v SR a cudzincoch, ktorým bol udelený azyl na území SR. Jediný rozdiel bude v tom, že v novom Registri fyzických osôb budú aj údaje o cudzincoch bez pobytu na území SR evidovaných v informačných systémoch vedených podľa osobitného predpisu. Miesto toho, aby ministerstvo vzhľadom na tak závažnú zmenu, ako je vytvorenie Registra fyzických osôb, pripravilo nový zákon, tak to odbavilo novelou toho súčasného, v dôsledku ktorej budú popri sebe existovať dva z hľadiska osôb, ktorých sa týkajú, takmer identické registre.
Elektronická komunikácia s ručením obmedzeným
Kaliňák za prednosť zákona vydáva zjednodušenie ohlasovania pobytu, čo by sa časom malo dať robiť aj cez internet. Fantastické. Možnosť elektronickej komunikácie občanov s úradmi je naozaj krok správnym smerom. Dôležité je tu však slovo „časom". Raz. Niekedy v budúcnosti. Schválená novela umožňuje ohlasovať pobyt cez internet, ale len prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Ten využíva na Slovensku zatiaľ tak málo ľudí, že možnosť komunikovať cez internet je len na zalepenie očí.
Aj tento problém sa snažil riešiť jeden z Osuského pozmeňujúcich návrhov. Navrhoval podobnú úpravu, ako je zakotvená v zákone o správe daní (daňový poriadok). Teda ak by chcel občan komunikovať s ohlasovňou inak ako so zaručeným elektronickým podpisom, uzavrel by s ministerstvom dohodu o inej forme. Tiež nie úplne systémové riešenie (to poslaneckým pozmeňovákom ťažko dosiahnuť), ale aspoň snaha rozšíriť priestor pre elektronickú komunikáciu občanov so štátom. Aj tento Osuského pozmeňovák však vďaka poslancom Smeru skončil rovnako ako ostatné. Bol odmietnutý. Nech sa teda ale aspoň Kaliňák toľko nebije do pŕs, ako zjednodušuje ohlasovanie, keď nepripustil ani to, čo mu na tácke priniesol niekto iný.
Hasiči a dotácie
No a aby niekomu snáď nebolo ľúto, že schválená novela je paškvilom len vo vzťahu k okolnostiam hlásenia zahraničných pobytov, poslanci Smeru z nej spravili paškvil ešte aj z čisto legislatívneho hľadiska. V druhom čítaní do nej prepašovali novely ďalších dvoch zákonov. Pochopiteľne zákonov, ktoré s týmto zákonom vôbec nijako nesúvisia. Novelou zákona o hlásení pobytu občanov sa tak majú novelizovať aj zákon o Hasičskom a záchrannom zbore a zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Nuž aký obsah, taká forma.
Ale späť k hláseniam. Kaliňák obhajuje novelu tým, že je vlastne v záujme občanov, aby štátu ohlásili, že chcú vycestovať do zahraničia na dlhšiu dobu. Ak je v záujme občanov, prečo to nenechať na samotných občanov? Štát by mal do súkromia občanov vstupovať iba v odôvodnených prípadoch a v nevyhnutnej miere. Povinnosť hlásiť pobyt v cudzine nad 90 dní nie je ani odôvodnená, ani nevyhnutná. Neochota Smeru vypustiť zo zákona túto povinnosť odráža presvedčenie socialistickej vlády, že vie lepšie ako samotní občania, čo je pre nich dobré. Rovnako ako v mnohých iných je to aj v tomto prípade omyl.
***
Výzvu prezidentovi SR, aby novelu zákona o hlásení pobytu občanov nepodpísal, môžete podporiť na portáli changenet.sk.
Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
(Autor je asistentom poslanca NR SR Petra Osuského)
