Postup Kaliňákovej polície (a ďalších verejných inštitúcií) počas júnovej návštevy čínskeho prezidenta v Bratislave bol jedným z najsmutnejších vysvedčení o stave, v ktorom sa Slovensko v roku 2009 nachádzalo. Ignorancia voči ľudským právam zo strany najvyššej ústavnej trojky, snaha prezidentskej kancelárie znemožniť protesty proti najvyššiemu predstaviteľovi čínskej komunistickej diktatúry, protizákonný zákaz zhromaždenia za ľudské práva v Číne starostom bratislavského Starého Mesta, nedodržanie zákonnej trojdňovej lehoty na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti zákazu zhromaždenia Krajským súdom v Bratislave spoluvytvárali ten obraz.
Avšak najviditeľnejším prejavom arogantnej moci boli Kaliňákovi policajti, ktorí sa len nečinne prizerali, ako fanúšikovia čínskeho prezidenta pred prezidentským palácom v Bratislave útočia na slovenských občanov, fyzicky ich napádajú a okrádajú. Dôraznejšie zasiahli policajti len raz - proti slovenským občanom demonštrujúcim proti porušovaniu ľudských práv v Číne. Pri tom zásahu som aj ja skončil nakrátko za mrežami. Pokúšal som sa totiž brániť polícii, aby z námestia odvliekla napadnutého slovenského občana Roberta Mihályho miesto toho, aby zakročila proti Číňanovi, ktorý ho napadol. Navyše policajný zákrok voči R. Mihálymu bol značne surový až brutálny.
Polícia a následne Obvodný úrad Bratislava moje konanie vyhodnotili ako priestupok proti verejnému poriadku (neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa) a v júli som bol uznaný vinným a pokarhaný. Obvodnému úradu sa zdalo, že mi bolo spáchanie priestupku nepochybne preukázané. Mne nie. Tak som sa odvolal (podal odpor proti rozkazu) a po prerokovaní dospel aj obvodný úrad v decembri k záveru, že "obvinenému nie je preukázané spáchanie priestupku..., nakoľko orgány Policajného zboru SR neuviedli, akým spôsobom bol Mgr. Dostál vyzvaný na upustenie od protiprávneho konania, ani akým spôsobom sa mal protiprávneho konania dopúšťať."
Rozdiel medzi "bolo nepochybne preukázané" a "nebolo preukázané" sa mi zdá dosť zásadný. Skutok je pritom stále jeden a ten istý. Jeho okolnosti tiež. Vedomosti obvodného úradu o ňom tiež. Úrad pritom neuznal moju argumentáciu, že moje konanie nebolo priestupkom. Akurát sa "nepochybne preukázané" zmenilo na "nepreukázané". Čo sa teda zmenilo? Tam hore si to niekto rozmyslel? Čo sme si, to sme si, terazky idú Vianoce, tak na všetko už zabudnime a nevŕtajme sa v tom už?
S informáciou o tom, že nebudem pokarhaný som z obvodného úradu dostal aj druhú, z ktorej som sa dozvedel, že sa nič nebude diať ani s Číňanom, ktorého polícia na námestí zadržala ako podozrivého z krádeže mojich letákov. Polícia najprv konštatovala, že vec nie je trestný čin, ale priestupok (hoci išlo odcudzenie veci, ktorú mal iný pri sebe, čo by sa malo posudzovať ako trestný čin) a posunula ju obvodnému úradu. A ten po pár mesiacoch dospel k záveru, že nejde ani o priestupok. Idú predsa Vianoce, tak darčeky treba rozdeliť spravodlivo.
Naše trestné oznámenie i sťažnosť na postup polície boli pod koberec zametené už dávnejšie. Zastavením dvoch priestupkových konaní má byť zrejme koncoročné upratovanie definitívne zavŕšené. Polícia konala, ako mala. Nikto nepochybil. Nič sa vlastne nestalo. Žiadny čínsky prezident tu nikdy nebol. Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite.
Len mi nejde do hlavy jedno. Keď som sa ani ja, ani nikto ďalší nedopustil žiadneho protiprávneho konania, prečo bolo nevyhnutné predviesť nás s putami na rukách do policajnej cely? A ako môže byť v poriadku aj moje konanie, aj konanie policajtov, ktorí ma odviedli z námestia? Nemiestne otázky takto pred Vianocami, ja viem.
