Špeciálny súd nevyhovuje mafiánom a skorumpovaným politikom, lebo sa im snaží klepnúť po prstoch. Tá časť politickej scény, ktorá sa proti Špeciálnemu súdu verejne vyslovuje, svoj postoj zdôvodňuje jeho údajnou neústavnosťou. Špeciálne u Mečiara a Slotu, za vlády ktorých sa v 90. rokoch schvaľovali protiústavné zákony jedna radosť, vyznieva obava o ústavnosť naozaj úprimne a dôveryhodne.
Prvý pokus o zrušenie Špeciálneho súdu v tomto volebnom období sa realizoval z iniciatívy ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Ten už v roku 2006 predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o zrušení Špeciálneho súdu. Návrh vtedy vyvolal viaceré negatívne reakcie verejnosti, vrátane hromadnej pripomienky proti zrušeniu Špeciálneho súdu. Nakoniec stroskotal na tom, že ho odmietol vládny Smer.
Ako sa neskôr ukázalo, nie celý Smer. Časť poslancov Smeru totiž vo februári 2008 podporila podanie svojich kolegov z HZDS a SNS, v ktorom žiadajú ústavný súd, aby vyslovil nesúlad zriadenia Špeciálneho súdu s ústavou. Minulý týždeň sa však objavili informácie, ktoré posúvajú celú záležitosť do inej oblasti práva. Konkrétne z roviny ústavnoprávnej do roviny trestnoprávnej.
Týždenník Plus 7 dní informoval, že niekto sa pokúsil priotráviť manželku sudcu ústavného sudu Ladislava Orosza a následne sa ho v telefonickom rozhovore pýtal, čo hovorí na to, čo sa stalo jeho žene a či chce ešte stále hlasovať za Špeciálny súd. Ak by sa také niečo naozaj stalo, bolo by to naplnením skutkovej podstaty prinajmenšom troch trestných činov - ublíženie na zdraví, vydieranie a útok na verejného činiteľa. Ústavný sudca požiadal o ochranu a dostal ju. To však určite nestačí. Ak sa udial trestný čin, polícia to musí prešetriť a pokúsiť sa nájsť páchateľa.
Zastrašovanie sudcu je nebezpečnou hrou. Ak ústavný súd rozhodne, že existencia Špeciálneho súdu, nie je v súlade s ústavou, budeme môcť veriť tomu, že ústavní sudcovia rozhodovali úplne slobodne a bez nátlaku? Rozhodnutie o Špeciálnom súde bude pritom jedným z najdôležitejších rozhodnutí ústavného súdu v celej jeho doterajšej histórii.
Podľa dochovaných záznamov nie je známe, žeby sa Štefan Harabin s Bakim Sadikim bavil o niečom inom ako o dovolenke. A určite by nebolo korektné obviňovať koaličných poslancov, ktorí sa obrátili na ústavný súd, z koordinovaného postupu s mafiou, ktorá sa snaží zastrašiť ústavného sudcu Orosza a neváha pri tom ohroziť zdravie jeho manželky. Napriek tomu ostáva z celej kauzy mimoriadne nepríjemná pachuť. Treba len dúfať, že po strede nebudú mať mafiáni a skorumpovaní politici dôvod otvárať šampanské. Je totiž úplne jedno, či by oslavovali spoločne alebo každý zvlášť.
P.S. Aby nedošlo k nedorozumeniu, zdôrazňujem, že z dôslednej analýzy prvej vety tohto článku vyplýva, že jej autor oddelil Harabina od mafie a SNS a HZDS od skorumpovaných politikov. Prinajmenšom čiarkami. Ak by o tom ktokoľvek pochyboval, odporúčam obrátiť sa na Krajskú prokuratúru v Prešove, na ktorej majú s dôslednými analýzami bohaté skúsenosti.
