Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev si počas dvojdňovej návštevy Slovenska veľa kritiky na svoje nedemokratické praktiky nevypočul. Predstavitelia Ficovej vládnej garnitúry sa k diktátorom správajú už tradične celkom servilne. Žiadne upozorňovanie na porušovanie ľudských práv, či nedemokratické praktiky. Radšej si pekne hudú o hospodárskej spolupráci, ak už nie rovno o boji proti svetovému imperializmu. Nijak inak to nebolo ani s bratislavským pobytom kazašského diktátora.
Zdalo sa, že sľúbenou podporou Slovenska pre ašpirácie Kazachstanu predsedať v roku 2009 Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), dosiahla servilita Ficovej garnitúry k diktátorským režimom nový vrchol. Veď predstava, že organizácii, ktorá monitoruje demokratický priebeh volieb, by mala predsedať krajina, ktorá má práve s demokratickým priebehom volieb vážne problémy, je dostatočne absurdná. Ale tento "rekord" mal ostať neprekonaný iba niekoľko hodín.
Kazašská novinárka Balli Marzecová protestovala proti návšteve Nazarbajeva pred prezidentským palácom v Bratislave. Protest riadne ohlásila. Polícia jej však protest znemožnila tým, že ju z námestia doslova odvliekla. Keďže sa tomu bránila, polícia použila "donucovacie prostriedky". Dôvodom policajného zákroku vraj bolo rušenie verejného poriadku. Ak je protest proti diktátorovi rušením verejného poriadku, je mi ľúto iba to, že som o proteste nevedel skôr. K rušeniu takéhoto poriadku by som sa bol rád pridal.
17. novembra 1989 komunistická polícia v Prahe brutálne zasiahla proti študentom a ich túžbe po slobode a demokracii. Práve táto udalosť a protesty proti policajnému zákroku viedli k pádu komunistického režimu v Československu. Komunistom zjavne nedošlo, že mlátiť študentov na uliciach práve 17. novembra, teda v deň, v ktorý si všetci pripomínali nacistickú zvoľu voči študentom, sa môže nevyplatiť. Zmysel pre chápanie historických súvislostí zjavne chýba aj slovenským policajtom, ktorí z novembrového námestia odvliekli Kazašku dožadujúcu sa slobody a demokracie vo svojej vlasti. Je to jasný signál, že problémy s demokraciou má nielen Kazachstan.
Jednou z prvých požiadaviek v Novembri 1989 bolo dôsledné prešetrenie policajného zákroku proti študentom. Aj dnes je potrebné žiadať, aby okolnosti policajného zásahu boli čo najdôkladnejšie prešetrené a aby z výsledkov prešetrovania boli vyvodené dôsledky. Pred 18 rokmi neakceptovanie požiadavky na vyšetrenie policajného zákroku priviedlo ľudí na námestia. Možno sa tam čoskoro budeme musieť znova vrátiť.
