Priznávam, že môj postoj k tomuto referendu bol od začiatku komplikovaný. Je jasné, že petičná akcia za referendum bola predovšetkým politickou mobilizačnou aktivitou SaS. Na druhej strane, ktorá z petičných akcií za referendum nemala v sebe aj takýto rozmer a išlo v nej výlučne len o riešenie otázky, ktorá mala byť predmetom referenda?
Aj s referendovými otázkami je to z môjho pohľadu nie úplne jednoznačné.
Zrušiť koncesionárske poplatky? Ja by som radšej rovno zrušil verejnoprávne médiá. Myslím, že súkromné médiá stačia.
Zrušiť poslancom priestupkovú imunitu? Určite áno. Ale nielen priestupkovú, aj trestnoprávnu.
Znížiť počet poslancov NR SR zo 150 na 100? Argument o úsporách sa mi nezdá ako dostatočný pre tak vážny zásah do ústavnej tradície. Prečo potom nie na 75 alebo 50 alebo 30? V parlamentnej demokracii je parlament predsa len čosi iné ako obecné zastupiteľstvo, v ktorom možno meniť počet poslancov každé štyri roky.
Vozidlá pre orgány verejnej moci do 40 tisíc eur? Snaha šetriť je mi sympatická, ale keby mal trebárs prezident republiky auto o čosi drahšie, je to zásadný problém? A je toto otázka, ktorú treba riešiť referendom? Nestačilo by na to opatrenie príslušného ministerstva?
Voľby cez internet? Nie jasné ako facka. Ako zosúladiť anonymitu hlasovania so zabezpečením pred manipuláciou? A čo s kupovaním hlasov? Skôr otázka na odbornú diskusiu než na hlasovanie v referende.
Zrušiť právo na odpoveď pre verejných činiteľov? Určite áno. Ale prečo len pre nich? Ja by som z tlačového zákona právo na odpoveď vyhodil úplne. Právo na opravu (nepravdivých tvrdení) stačí.
Tak čo s tým teraz? Verte, či neverte, dilemu, či sa referenda zúčastniť, mi naozaj pomohol vyriešiť Robert Fico. Tým, ako sa on sám a poslanci jeho strany postavili k téme poslaneckej imunity. Tým, ako v parlamente žiadali odsunúť hlasovanie o jej zrušení až na obdobie po referende, ktoré však zároveň vyzvali bojkotovať. Tým, ako si všemožne hľadali zámienku, len aby nemuseli za zrušenie imunity zahlasovať. A nakoniec aj tým, ako tému referenda oplieskavali o hlavu Richardovi Sulíkovi a využili ho ako zámienku na pokus odvolať ho z funkcie predsedu parlamentu.
Hlasoval som v parlamente za zúženie poslaneckej imunity v prvom čítaní. A budem aj v druhom. Ak neprejde, určite podporím zrušenie aspoň priestupkovej imunity, na čo má vládna koalícia dosť hlasov aj bez opozície. A dnes som zaň zahlasoval aj v referende.
Chápem ľudí, ktorí sa referenda nezúčastnili preto, lebo mali problém s niektorými otázkami, alebo preto, že ho brali ako promoaktivitu SaS, alebo preto, že preferujú parlamentnú demokraciu pred priamou. Pre mňa osobne sa však po tom, čo Fico a spol. predvádzali na minulotýždňovom rokovaní parlamentu, stalo rozhodovanie o účasti v referende tak trochu aj rozhodovaním medzi Ficom a Sulíkom. A nie som síce volič SaS, niektoré veci vidím inak, uvedomujem si, že občas robia chyby, ale na to, aby som sa rozhodol medzi Ficom a Sulíkom, nepotrebujem ani štvrť sekundy.
