Narodil som sa v Československu a mal som ho rád. Nie komunistický režim, ktorý v ňom dlho vládol, ale krajinu, ľudí, ktorí v nej žili, a kultúru, ktorú vytvárali. Necítil som sa v ňom ako Slovák občanom druhej kategórie, či obyvateľom českej kolónie. Cítil som sa v Československu plnohodnotne doma a nechcel som, aby sa rozdelilo. Len preto som sa po vzniku samostatného Slovenska ocitol v kategórii ľudí, ktorých vtedajší mečiarovskí vládcovia a ich propagandisti označovali za protislovenských, protinárodných, zradcov, janičiarov, tých, čo nemajú radi Slovensko.
Láska k vlasti sa však nepreukazuje búchaním do pŕs, preskakovaním vatier zvrchovanosti, či slotovským urážaním iných národov a národností. Ani historickými mystifikáciami, ktorými sa dobrovoľne vzdávame stáročí vlastnej histórie nasledujúcich po zániku Veľkej Moravy, ficovsky prekrstenej na kráľovstvo starých Slovákov. Uhorsko bolo vlasťou našich predkov. Oni v ňom nielen žili, pracovali a vychovávali deti, ale ho aj spoluvytvárali a zanechali v ňom svoju stopu. Popierať to nie je prejav vlastenectva, ale zakomplexovanosti a neúcty k vlastnej histórii.
Stále mám rád Československo, Uhorsko považujem za vlasť mojich predkov a cítim sa slovenským vlastencom. Niektorým to možno znie čudne, ale to je ich problém. O tom, kto je, či nie je slovenský vlastenec, predsa nemôžu rozhodovať prednovembroví internacionalisti, ktorí sa zmenili na ponovembrových nacionalistov, ani zlodeji a korupčníci, skrývajúci svoje konanie za reči o národe, či pochodujúci holohlaví vypatlanci, vidiaci za každým rohom židovské sprisahanie.
Vlastenci si vážia všetko úctyhodné z vlastnej histórie. Uhorský kráľ Štefan I. do tej našej patrí. Svätý Štefan bol náš kráľ. Dôvod pripomínať si ho majú nielen maďarskí, ale rovnako aj slovenskí vlastenci. Preto pôjdem zajtra do Komárna a zúčastním sa osláv na jeho počesť. Zdá sa mi to rovnako prirodzené ako to, že keď som dnes spomínal na obete ruských okupantov z augusta 1968, nemyslel som len na tie z našej strany rieky Moravy, ale z celého Československa. Bez pomlčky.
Pred rokom sa zasa raz strašne hanbil za to, čo to tu máme za vládu. Tej sme sa, našťastie, v júni zbavili. Najvyšší čas začať sa zbavovať falošnej predstavy, že čím viac niekto nadáva na Maďarov, tým je väčší slovenský vlastenec.
