
Keď sa opozícia sťažovala na rozsiahle machinácie, ktoré sprevádzali prvé kolo župných volieb, odpoveďou bolo bagatelizovanie kritiky zo strany vládnych predstaviteľov. "Podľa prvých informácií to nemalo mať vplyv na výsledky volieb," reagoval Thierry Kaliňák. "Vždy, keď sú voľby na ktorejkoľvek úrovni a v ktorejkoľvek krajine Európy, vždy sa môže nájsť nejaký incident, alebo môže sa nájsť niekto, kto sa sťažuje. Ten, kto prehral, obviňuje," nedal sa zahanbiť Thierry Fico. To vážne? Kupovanie voličov nemalo vplyv na výsledky volieb, tak sa nič nedeje? Porazení majú sklon hľadať si vysvetlenie svojho neúspechu mimo seba, tak kašľať na podplácanie voličov?
Kupovanie voličov spochybňuje legitimitu volieb ako vyjadrenia vôle občanov. Zvlášť veľký problém je to pri nízkych účastiach, aké sú bežné pri eurovoľbách, či župných voľbách. Pár stoviek kúpených hlasov môže rozhodnúť o výsledku volieb. Nad tým by sme naozaj nemali len tak mávnuť rukou.
Nerobím si ilúzie, že pokusom o kupovanie hlasov možno raz a navždy zabrániť. Ale rozhodne by sme sa k nim nemali stavať spôsobom, ktorý predviedli Fico s Kaliňákom. Keď som v sobotu po zavretí volebných miestností prišiel spolu s našimi koaličnými partnermi z SDKÚ-DS čakať na výsledky prvého kola, vyjadril som sa aj k problému kupovania hlasov a povedal som, že je proti tomuto javu potrebné postupovať právne aj politicky.
Právne nástroje majú v rukách orgány činné v trestnom konaní. Ak právo nedokáže účinne brániť takýmto praktikám, je potrebné zmeniť zákon. Avšak tento problém má aj výrazne politickú dimenziu. Nie je predsa možné ignorovať, že podozrenia z kupovania hlasov sa týkajú predstaviteľov parlamentných politických strán. Nie nejakých neznámych nezávislých kandidátov, či exotických minisubjektov, o ktorých mimo volieb nie je vôbec nič počuť. Pri tých je to z právneho hľadiska rovnaký problém, ale politicky je to trochu menej vážne, ako keď sa takéhoto konania dopúšťajú predstavitelia politických síl, ktoré v tejto krajine vládnu.
Konkrétnu predstavu môjho pocitu sobotnej noci, že z takýchto vecí by mali vyplývať nielen právne, ale aj politické konzekvencie, sformuloval vo svojom včerajšom komentári Marián Leško: "Kupovanie hlasov slobodnú súťaž znemožňuje. Keby strany a politici brali svoje ústavné povinnosti vážne, zhodli by sa, že kupovanie hlasov je odsúdeniahodná prax, a spolu by prijali vyhlásenie, ktorým by oznámili, že vylúčia zo svojich radov každého, kto je s ňou nejako spätý. To by však strany a politici museli brať svoje ústavné povinnosti vážne."
Presne tak. Odsúdiť kupovanie hlasov a jasne sa dištancovať od svojich členov, ktorí sa na ňom podieľajú, je to minimum, čo môžu politické strany zoči voči tomuto problému urobiť. My v OKS s tým nemáme žiadny problém, takže sme návrh takéhoto vyhlásenia pripravili, zverejnili na svojej webovej stránke a vyzývame politické strany, aby sa k nemu pripojili.
Nikdy som nebol v situácii, žeby od môjho rukou streleného gólu záviselo niečo dôležité. Neviem sa teda celkom vcítiť do Thierryho Henryho, ale viem celkom určite, žeby sa mi nežilo dobre s pocitom, že som niečo také spravil. Kupovanie hlasov však nie je inštinktívny reflex, či skratovité konanie vo vypätej situácii, ale premyslený a vopred plánovaný neférový čin. A odsúdiť ho určite nie je také zložité ako priznať si gól rukou. Hoci vlastne uvidíme.