V medzirezortnom pripomienkovom konaní je do 1. augusta zaradený návrh na zriadenie Rady vlády SR pre rodovú rovnosť. S návrhom prišlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého šéfka Tomanová sa má stať predsedníčkou Rady. Podpredsedom Rady by mal byť podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Stálymi členmi Rady s hlasovacím právom majú byť všetci ostatní ministri Ficovej vlády a jeden zástupca mimovládneho sektora menovaný predsedníčkou Rady. Zrejme, aby Rada mala s vládou zhodný aj počet členov. Predseda vlády sa bude môcť zúčastniť zasadnutia Rady tiež. Ako hosť.
Už len zloženie Rady vyplývajúce z navrhovaného štatútu Rady stačí na to, aby sme tento návrh mohli považovať za nezmyselný. Poradný orgán vlády má byť zložením skoro identický so samotnou vládou, ktorej má radiť. Čiže tí istí ľudia sa najprv zídu, budú o niečom diskutovať ako členovia Rady, prijmú pre vládu nejaké odporúčanie. A potom sa znovu zídu, tento raz už ako členovia vlády, a prerokujú, čo si sami odporučili. Rovno povedané - členovia Ficovej vlády budú radiť sami sebe. Naozaj geniálne vymyslené. Mohol vôbec s takýmto nápadom prísť niekto iný ako pani Tomanová?
Vláda sa síce chystá prevziať feministickú agendu, doteraz na Slovensku presadzovanú najmä niektorými mimovládkami, ale nedôvera k mimovládnemu sektoru je u nej predsa len silnejšia. V Rade má mať hlasovacie právo iba jeden zástupca mimovládneho sektora. Aj to taký, ktorého starostlivo vyberie šéfka Rady. Rada má mať okrem stálych členov s hlasovacím právom aj prizývaných členov bez hlasovacieho práva. Napríklad predseda Výboru NR SR pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien László Nagy (SMK) hlasovať nebude môcť. Veď predsa opozícia nemá čo radiť vláde. A okrem toho má mať Rada exekutívny výbor, konzultačný výbor a sekretariát s troma pracovníkmi. Rada sa má schádzať minimálne dvakrát za rok. Sčítané a podčiarknuté - 5,5 milióna korún prevádzkových a ďalších nákladov ročne.
Takto konštruovaná Rada by bola absurdná aj v prípade, žeby náplň jej činnosti mala byť akokoľvek zmysluplná. A to teda rozhodne nebude. Agenda rodovej rovnosti vzbudzuje podobné pochybnosti ako ostatné výtvory z produkcie jedinej súčasnej slovenskej ministerky. Hlásatelia rodovej rovnosti spochybňujú prirodzene existujúce rozdiely medzi ľuďmi, za všetkým vidia diskrimináciu, útlak, vedomú manipuláciu až sprisahanie mužov proti ženám. Výrečné je už používanie pojmu rod, čo je údajne čosi iné ako pohlavie. Kým pohlavie je nám biologicky dané, rod je vraj socio-kultúrne podmienený a možno ním teda manipulovať. V extrémnej polohe sa tieto názory premietli až do presvedčenia, že vyberať si môžeme nielen rod, ale dokonca aj pohlavie.
Muži a ženy sa líšia. A nielen čisto biologicky. Neznamená to, žeby jedno pohlavie bolo cennejšie ako druhé, žeby muži boli nadradení ženám alebo naopak, žeby niekto z nich bol menej hodný úcty len pre svojej pohlavie. Ale medzi mužmi a ženami existujú aj rozdiely, ktoré sa prejavujú v rôznych veciach. A je neprirodzené snažiť sa tieto rozdiely popierať alebo snažiť sa ich umelo vyrovnávať. Ľudia majú rovnaké práva, sú si rovní pred zákonom, sú si rovní vo svojej dôstojnosti. Ale to neznamená, žeby boli rovnakí, žeby nutne museli dosahovať rovnaké výsledky, žeby sa museli venovať tým istým veciam a byť vo všetkom rovnako úspešní. Snaha o vyrovnávanie prirodzene existujúcich rozdielov je škodlivým sociálnym inžinierstvom. Bez ohľadu na to, či ide o rozdiel v pohlaví, regionálne rozdiely alebo rozdiely vo výške príjmu.
Sociálne inžinierstvo je experimentovaním na ľuďoch a škodí im aj vtedy, keď je motivované tými najušľachtilejšími cieľmi. Jeho dôsledkom je totiž skoro vždy obmedzovanie slobody a rozsiahlejšie zasahovanie verejnej moci do života občanov, do ich súkromia, do dobrovoľných vzťahov medzi nimi, do trhovej ekonomiky a podobne. V tejto súvislosti nemožno tvorcom návrhu uprieť istý zmysel pre humor. V Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie tvrdia, že Rada bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Ak Rada nebude fungovať len formálne a neostane len pri frázach o rodovej rovnosti ako integrálnej súčasti ľudských práv a rodovo vyrovnanej spoločnosti, bez ktorej nemožno napĺňať ciele EÚ, môžeme sa okrem propagandy a agitácie tešiť na zavádzanie najrôznejších kvôt, antidiskriminačných i pozitivnodiskriminačných opatrení a všemožných regulácií. A tie podnikateľské prostredie zlepšujú iba v hlavách najtuhších socialistov.
Na druhej strane však nemožno Doložke uprieť správny odhad v tom, že návrh bude mať síce minimálny, ale pozitívny vplyv na zamestnanosť. Nepochybne, tí traja noví zamestnanci sekretariátu Rady, prídu k zaujímavým flekom. Ako zabezpečiť rodovú rovnosť pri nepárnom počte pracovníkov, bude síce možno trochu problém, ale nezúfajme - vzhľadom na trendovosť a európsky rozmer tejto agendy bude snáď ich počet už čoskoro narastať a budú sa teda môcť rodovo vyrovnávať.
Ak sa rodovo vyrovnávať nechcete, môžete svoj názor prejaviť tu.
