Hvorecký to "natrel" aj Mikloškovi
Pred rokom bol bratislavský spisovateľ a intelektuál Michal Hvorecký naplno zaangažovaný v iniciatíve Moja prezidentka, skupine občanov aktívne podporujúcich prezidentskú kandidatúru Ivety Radičovej. Na stránke iniciatívy uverejnil článok Prečo určite nie Mikloško, v ktorom "dokazoval", prečo František Mikloško nemôže byť dobrým prezidentom. Okrem ľavicovoliberálnych výhrad a výpadov proti Mikloškovým konzervatívnym postojom obsahoval Hvoreckého článok aj vyloženú demagógiu, zavádzanie, či očividné lži.
Tvrdil napríklad, že prílišný Mikloškov konzervativizmus bol dôvodom, prečo ho nepodporujú Peter Zajac, Daniel Lipšic alebo ja. Naša nepodpora Mikloškovi pritom nemala vôbec nič spoločné s Mikloškovými názormi, ale iba s tým, že sa naše strany (OKS, resp. KDH) rozhodli podporiť spoločnú opozičnú kandidátku Ivetu Radičovú. Ale realita Hvoreckého veľmi netrápila. Potreboval Mikloškovi uštedriť čo najviac kopancov, tak si vyfabuloval, že máme problém s jeho konzervativizmom.
Ďalej v článku napríklad navodzoval dojem, akoby mal Mikloško sympatie k Husákovi a Mečiarovi. K Husákovi preto, lebo mu bol na pohrebe. K Mečiarovi preto, lebo sa Vladimír Palko vraj niekedy vyjadril, že nevidí dôvod na vznesenie konkrétneho obvinenia voči Mečiarovi. Kašľať na to, že Mikloško bol v Husákovej ére jeden z mála slovenských disidentov a jedna z najvýraznejších postáv protimečiarovskej opozície, však?
Hoci som v prezidentských voľbách podobne ako Hvorecký podporoval Ivetu Radičovú, voči tomuto nekorektnému článku plnému demagógie a prekrúcania reality som sa musel dôrazne ozvať (tu).
Bojovník proti pašerákom, s ručením obmedzeným
Ďalšou pozoruhodnou črtou Hvoreckého článku bolo, že ho jeho autor priebežne už po zverejnení menil a upravoval. Nie o nejaké detaily, či gramatické chyby a preklepy, ale o významovo dôležité tvrdenia. Napríklad, keď mu niekto vyčítal, že v niečom už prestrelil, alebo že klame, tak príslušnú formuláciu jednoducho vypustil alebo upravil. Žiadny problém. Pekne o tom napísal Tomáš Gális (tu).
Pri svojich obvineniach voči Alojzovi Hlinovi už takú širokú možnosť dodatočného manipulovania so zverejneným textom nemal, lebo nevyšiel iba na jeho stránke, ale aj medzi oficiálnymi komentármi SME (tu). Ale Hvorecký sa vie vynájsť aj týchto sťažených podmienkach. V článku Čo spája Hlina napríklad v nedeľu o Hlinovi napísal toto: "Dlhé roky sa totiž venoval hlavne pašovaniu čínskeho tovaru a spravovaniu siete pochybných obchodov s falošnými značkami typu Mr. Li pod Priorom." Keď sa Hlina vo svojej reakcii ohradil, že sa nikdy nevenoval pašovaniu čínskeho tovaru, ani pašovaný tovar nepredával, Hvorecký nemá problém vo svojej reakcii na reakciu "poopraviť" svoje pôvodné konštatovanie nasledovne: "Vo svojom článku spomínam, že ste sa venovali aj "pašovaniu" módneho tovaru z Číny a za to sa Vám úprimne ospravedlňujem. Takéto závažné tvrdenie som mal podložiť faktami. Rozhodne som Vám ani Vaším obchodným partnerom nechcel ublížiť a ľutujem, ak sa tak nevedomky stalo."
Takže v nedeľu je Hlina "dlhé roky" pašerák a v pondelok už nie? To si Hvorecký nedokáže za svojím slovom stáť ani 24 hodín? Alebo je to len taká hra so slovíčkami? Je tam toho, obviniť niekoho z pašeráctva. Napokon predával čínsky textil, tak určite bude aj pašerák. A keď tvrdí, že nie, tak nie. Veď sa iba tak hráme, však? Nevedomky. Nechceme nikomu ublížiť.
Dokážte, že ste nevinný
Druhé závažné Hvoreckého obvinenie voči Hlinovi popri medzi časom už stornovanom pašovaní je obdiv k Lexovi: "Ešte pred dekádou ovešiaval bratislavskú Špitálsku ulicu plagátmi velebiacimi "politického väzňa" Ivana Lexu, ale aj vojnového zločinca Slobodana Miloševiča a horlil proti európskym inštitúciám."
Hlina vo svojej reakcii tvrdí, že sa k téme Miloševič nevyjadroval, ani o ňom nelepil žiadne plagáty a rovnako nelepil žiadne prolexovské plagáty. Tvrdenie proti tvrdeniu. Nuž áno, ale Hvorecký dosiaľ nepredložil žiadny dôkaz pre svoje obvinenia. Naopak, vyzýva Hlinu, aby zverejnil kompletnú dokumentáciu svojej politickej reklamnej činnosti a vyvrátil jeho tvrdenia. Zvláštny postoj, normálne zvykne svoje tvrdenia dokazovať ten, kto obviňuje.
Včera som sa stretol s Alojzom Hlinom a pýtal som sa ho na obvinenia, ktoré sa objavili v Hvoreckého článku. Povedal mi, že k Lexovi, ani k Miloševičovi sa nevyjadroval. Mal jeden bilbord, na ktorom stálo "Nezatvárajte Mečiara, môže byť z toho občianska vojna". Prišiel s ním po tom, ako bol Mečiar predvedený na políciu a polícia mu pritom vyhodila do vzduchu dvere na jeho "rodinnom dome" Elektra. Nuž v tomto sa s Hlinom nezhodnem - ja by som Mečiara pokojne zavrel, keby sa mu podarilo niečo preukázať. Ale názor, že Mečiara netreba zavrieť, snáď nerobí z Hlinu automaticky tuhého mečiarovca. Podobný mal napríklad aj Ján Čarnogurský. Nesúhlasím s týmto a množstvom ďalších Čarnogurského názorov, ale to predsa z neho tiež nerobí nedôveryhodnú osobu a mečiarovca.
Hlina ako Lexa?
Hvorecký označuje Hlinu za človeka, ktorý "donedávna ostro vystupoval proti demokracii spravodlivosti" (bez toho, aby to akokoľvek preukázal) a zatĺka zlatý klinec do rakvy Hlinovej povesti takto: "Mnohí iste namietnu, že každý človek sa môže zmeniť. Lenže skúste si predstaviť, že by na to isté pódium vystúpil napríklad Ivan Lexa, ktorého Hlina kedysi tak zbožňoval, a ktorý sa medzičasom aj fyzicky premenil na nepoznanie."
Ak aj odhliadneme od "detailu", že to pódium patrí Hlinovi a že bez jeho novoročnej iniciatívy, by sme žiadny opozičný míting v sobotu neorganizovali, tak toto je naozaj už trochu moc. Prirovnávať Hlinu k Lexovi? Dokonca aj keby Hlina spáchal úplne všetko, z čoho ho Hvorecký obvinil (akože to zatiaľ tak veľmi nevyzerá), tak ide o absolútne neporovnateľné veci. Lexa bol šéfom Mečiarovej tajnej služby, zapletenej do únosu prezidentovho syna, zneužívanej na sledovanie opozičných politikov a novinárov. Bol jedným z najbližších Mečiarových spolupracovníkov čase najtuhšieho mečiarizmu. Hlina nebol funkcionárom, ani členom HZDS, ani nebol za túto stranu v žiadnej verejnej funkcii, ani sa nepodieľal na mečiarovskej privatizácii.
Aj ja mám v pamäti stopu po nejakých bilbordoch Alojza Hlinu. Presné texty si nepamätám, spomínam si len, že ich obsah sa mi veľmi nepozdával. Zrovnávať však vylepenie čo ako zvláštnych plagátov s tým, čo má na rováši Lexa a spol., považujem za úplne nepatričné. Naznačovať, že vystúpenie Alojza Hlinu na proteste proti vláde Fica, Slotu a Mečiara je čosi podobné, akoby tam bol Ivan Lexa, je demagógiou takého rozsahu, aký si viem okrem Michala Hvoreckého predstaviť u málokoho.
Bratislavský spisovateľ vs. oravský bača
Alojza Hlinu nepoznám 20 rokov. Neviem o ňom toľko ako o Františkovi Mikloškovi. Prvýkrát sme sa stretli a rozprávali 30. decembra minulého roku. Nemôžem dať zaňho ruku do ohňa. Nemôžem s istotou tvrdiť, že sa z jeho minulosti nevynorí niečo, s čím budem mať vážny problém. Na niektoré veci sme mali alebo aj máme iný názor. Niektoré Hlinove akcie sú na môj vkus trochu divoké, niektoré slová neotesané. Ale v mojich očiach je to rovný chlap a jeho aktivity v poslednom období majú moje sympatie a podporu. A hlavne si myslím, že majú zmysel a že sú robené s dobrým úmyslom.
Nič no tom nezmenil ani Hvoreckého článok. Pred bratislavským spisovateľom dávam v tomto prípade prednosť oravskému bačovi.
