Asi viete, čo mám na mysli pod tým narúšaním ustálenej predstavy o slovenskom prezidentovi. Tu si do tímu poradcov prizve také osobnosti ako Ján Mazák alebo Martin Bútora, tam na kávu pozve obete útoku Gašparovičovho Rusnáka. Tu sa vyjadrí, žeby dal milosť Hedvige Žákovej-Malinovej a vytočí tým predsedu zmenili-sme-SNS, tam si na recepciu po inaugurácii miesto Varehu zavolá biele vrany. Po desiatich rokoch s Gašparovičom človek občas zabudne zatvoriť od údivu otvorené ústa. Kam sa stratili moje istoty?
Podpísal protiústavný zákon?
Až včera to konečne prišlo. Andrej Kiska ako vôbec prvý zákon vo funkcii prezidenta podpísal zákon o volebnej kampani. Zákon, ktorý je podľa môjho názoru protiústavný, pretože bez legitímnych dôvodov a nad nevyhnutnú mieru zasahuje do slobody šírenia informácií tým, že obsahuje volebné moratórium a zákaz zverejňovania volebných prieskumov pred voľbami. Uznávam síce, že zákon obsahuje aj dobré veci (najmä z hľadiska kontroly financovania volebných kampaní) a aj na tú protiústavnosť môžu byť rôzne názory, ale moje výhrady voči nemu sú príliš vážne, aby som ten podpis prešiel bez povšimnutia. Konečne môžem s Kiskom v niečom nesúhlasiť!
Lenže – rozčúľte sa nad ním, keď sa zároveň v ten istý deň dozviete, že do Súdnej rady vymenoval trojicu takých osobností ako Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová a že Rad Bieleho dvojkríža udelí in memoriam ruskej disidentke Natalii Gorbanevskej. Prezident krajiny, ktorej premiér spravil z Harabina ministra spravodlivosti a nechal ho pred piatimi rokmi stať sa predsedom Najvyššieho súdu. Prezident krajiny, ktorej premiérovi trčia z Putinovho zadku iba špičky topánok. Človeka ten nápad rozčúliť sa raz dva prejde.
Listy prezidentom
Aby som nezabudol. Včera sme spolu s niekoľkými kolegami z mimovládnych organizácií napísali Kiskovi list. Vyzvali sme ho, aby otváral otázku ľudských práv na stretnutiach s predstaviteľmi krajín, ktoré ich pošliapavajú. Podobný list sme pred piatimi rokmi poslali aj vtedy tiež čerstvo znovuzvolenému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Pár dní po 20. výročí potlačenia prodemokratických protestov na Námestí Tien-an-men v Pekingu prišiel totiž na Slovensko prezident komunistickej Číny.
Chceli sme od Gašparoviča (a Fica a Pašku), aby sa ho spýtali na porušovanie ľudských práv v Číne. Gašparovič nám odpovedal z balkóna svojho paláca, že takíto ľudia ho nemusia zaujímať. A včera to bolo presne päť rokov, čo sa Gašparovič stretol s čínskym prezidentom, my sme pred prezidentským palácom protestovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne a zopár z nás skončilo na niekoľko hodín za mrežami.
Win-win
Včera sme to poňali tak, že piate výročie je dobrá príležitosť osloviť nového prezidenta a vyzvať ho, aby sa aj v tomto ohľade správal inak ako Gašparovič (a Fico a Paška).
Odpoveď sme ešte nedostali. Ale ja budem určite spokojný. Buď budem mať konečne prezidenta, ktorý otázku ľudských práv berie vážne, alebo sa mi vrátia moje istoty a ja sa zasa budem môcť tradične rozčuľovať. Z môjho pohľadu je to skrátka win-win situácia. Dobrý prezident alebo návrat stratených istôt.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
