Škoda že klub nepredáva aj trička, vlajky, čapice atd. priamo v hľadisku. Kedy v zahraničie kluby zarábajú slušné peniaze pravé na také predmety, na Slovensku nehokejový a nefutbalový kluby sa moc nevenujú takej marketingovej činnosť (retro trička cez eshop nie sú najstastie riešenie pretože fanúšik ma najviac chuť kupovať pravé kedy ide na zápas alebo po zápase kde mal dobrý zážitok preto je ideálne aby tie predmety mal pred nosom...aj kedy musím priznať že podkolienky ktorí Inter ponuka fanúšikov online vyzerajú dobre ale neviem ako by som mohla ich aj ukázať z tribúny:)). SKP Bratislava nemá vôbec nič v ponuke pre fanúšikov , čo je veľká škoda pretože kedy vidím ten kibel zavesený na stropu haly na Jegeho ul. aby nepršalo na ihrisku, vždy rozmýšľam že taký šampiónsky klub v ženskej hádzané ktorý toľko pracuje s deťmi a juniormi by si zaslúžil niečo lepšie a každý centík by pomohol.
Ale s tričkom bez trička, vrátim sa do Inter Haly Pasienky. V lobby je taká pôsobivá výstava kde sú prezentovane nielen úspechy športovcov - najrýchlejšia žena sveta z roku 1972, Eva Glesková-Lehocká, basketbalista storočia na Slovensku, Stanislav Kropilák, bronzový a strieborný medailista z ME alebo prvý slovenský cyklista, ktorý štartoval na Tour de France, Milan Jurčo- ale aj historicky športový predmety napríklad drevenú tenisovú raketu. Myslím že je to velmi dobra myšlenka aj kedy niekedy človek môže byt aj smutný z toho že ma pocit že čím bližšie sme k dnešnej dobe čím menej úspechov sú vo vitríne...ale môže to byt len optická ilúzia...
Najlepšia atmosféra je kedy hostia sú z nejakého malého mesta ktoré žije okolo jedného športového klubu- Pezinok, Handlová, Prievidza, Svit alebo Levice. Vtedy na zápas prídu nielen fan kluby z tých miest ale aj kopec študentov a “novy pečených Bratislavčanov” ktorí zrazu cítia silný lokálpatriotizmus k ich rodného mesta a ktorí sú už pred zápasom presvedčený že prípadná prehra hosťujúcich je zapríčinená arogancii Bratislavčanov ktorí kupujú aj rozhodcov aj cely basketbalový zväz ak treba. Občas sa ukážu aj futbalový slovanisti ktorí majú ako čestný ciel chrániť všetko čo je bratislavské, škoda že nie vždy pripravený rýchlo adaptovať slogany na dany sport tak často basketbalisti sú zo srdca požiadaný aby skórovali ešte jeden gól do braný súpera:)
Vtedy sa cítim ako Homer Simpson s hot dogom v ruke (pivo nechám hosťujúcim fanúšikov), jednu hodinu bez žiadnu významu myšlenku v hlave a nestačím sa čudovať že tak malo mne ku šťastiu stačí:)
