Princíp decentralizácie moci nie je potrebný pre to (ako sa domnieva časť spoločnosti), aby sa mohli platiť ďalší „zbytoční" úradníci, ale jeho hlavným poslaním má byť ochrana záujmov obyvateľov daného územia pred zásahmi, ktoré možno sú z celoštátneho pohľadu prospešné, no na miestnu komunitu by mali negatívny dopad.
Zdá sa, že súčasná vláda sa v tichosti rozhodla ísť iným smerom a otočiť pomyselné kormidlo dejín čelom vzad. Prvým krokom boli úvahy o zmenách v počte a štruktúre Vyšších územných celkov. Na debate o zlepšení funkčnosti týchto samosprávnych jednotiek by nebolo nič zlé, no to by sa nemohla začať vyjadrením premiéra Roberta Fica o potrebe „prepojení vyšších územných celkov a štátu aj v oblasti právnej, nielen ekonomickej, sociálnej či finančnej."
Kto to číta ako snahu rozširovať vplyv štátu na úkor samosprávy, číta správne. Ďalším krokom súčasnej vládnej garnitúry v boji proti samosprávam je mechanizmus vyhlasovania a realizácie významných investícií. Vďaka nemu môže vláda obmedziť jedno zo jej základných poslaní, rozhodovanie o spôsobe využívania vlastného územia.
Členovia nášho OZ Nie ropovodu boli dlho presvedčení, že prvým projektom, na ktorý sa tento mechanizmus aplikuje bude práve ropovod Bratislava - Schwechat Pipeline. Tento (pre rakúsku stranu) lukratívny projekt sprevádzalo od začiatku toľko problémov a protestov, že využitie mechanizmu významnej investície by bolo logickým rozťatím Gordického uzla, keďže ani Ministerstvu hospodárstva, ani Transpetrolu ani spoločnosti BSP sa nijako nepodarilo presvedčiť občanov Bratislavy a dotknuté samosprávy, že ropovod je vlastne skvelý nápad.
Tento týždeň však vyšlo najavo, že vláda sa rozhodla otestovať trpezlivosť verejnosti na inom projekte - Megakasíne na pravom brehu Dunaja. Nechceme sa púšťať do debát o tom, či výstavba „Slovenského Las Vegas" prinesie viac výhod v podobe pracovných miest a daní, alebo negatív ako gamblerstvo, pranie špinavých peňazí a prostitúcia. To je úlohou dozoru. Cítime však, že projekty ropovodu aj kasína spája ako červená niť arogancia moci a nezáujem štátnych orgánov o názor občanov a samospráv. Ak totiž dnes môže občan prísť vyjadriť svoj názor na problémy, ktoré sa ho bytostne dotýkajú, na verejne prístupné zasadania zastupiteľstiev a svojho poslanca priamo konfrontovať s tým, ako plní svoje volebné sľuby, v budúcnosti sa už bude rozhodovať za zatvorenými dverami na Úrade vlády. A ak ide dnes o kasíno, zajtra môže ísť o ropovod a pozajtra možno o novú priehradu, ktorá zaplaví niekoľko obcí, alebo akýkoľvek iný zámer, ktorý si vláda dosadí za pojem významná investícia. Preto sa ako OZ Nie ropovodu cez Bratislavu staviame jednoznačne proti spôsobu akým vláda projekt výstavby kasína realizuje.
Neustále počuť nariekanie, že sa Slováci príliš málo zaujímajú o veci verejné. Občania sa však do nich môžu zapájať len vtedy, keď na to majú legislatívny priestor. Vláda (rozumej strana Smer-SD) by sa mala jasne vyjadriť, či chce aj v budúcnosti na Slovensku budovať centralistický režim a obmedziť právomoci samospráv na minimum, alebo motivovať občanov, aby sa pri správe vecí verejných stali aktívnymi činiteľmi.
Novou situáciou je však tento problém aj pre predstaviteľov samosprávy. Je len na nich ako sa postavia k nátlaku zo strany štátu. Bude zaujímavé sledovať, či sa primátor Bratislavy, pán Ftáčnik bude riadiť odporúčaním (sic!) vlády spolupracovať s investorom kasína, alebo v sebe nájde dosť odvahy a v stredu 8. januára sa na rokovaní vlády voči takémuto prístupu ohradí.
Ak vás môj blog zaujal prosím zahlasujte na vybrali.sme.sk
