Umelec analytikom

Vládne štruktúry vymysleli súťaž, do ktorej pozvali tridsať špičkových grafikov, aby nakoniec vybrali jedného, ktorý sa postaral o denné mapovanie predvolebnej (imidžovej) a volebnej (oficiálnej) kampane. Samozrejme - kresbami a maľbami. Spomedzi naozaj zvučných mien bol vybraný David Godbold, pedagóg na National College of Art and Design v Dubline. Niekoľko týždňov sledoval jednotlivých politických kandidátov, zbieral úryvky z ich každodenného politického života (rozumej komunikovanie politických sľubov širokej verejnosti) rozhovormi a štúdiom ich minulosti. Pointa celej súťaže bola v tom, že po ukončení kampane sa diela autora vystavili v House of Commons, a to po celú dobu vlády víťaznej strany. Pri tejto príležitosti mi napadla zaujímavá myšlienka: vedeli by ste si predstaviť aplikovanie anglickej sútaže na slovenské prostredie? Umelec by mapoval kampaň, sľuby a volič by o štyri roky uzatvoril kruh porovnaním kresieb s realitou. Má to niekoľko výhod:Šéfredaktor SME by už nemusel kritizovať pasivitu slovenských historikov aspoň v tejto veci. Niektoré strany by sa nemuseli pri analýzach činnosti jednotlivých vlád stažovať na zo západu podporovaný think-thank. Záujemca o politickú minulosť by nemusel čerpať poznatky z novín, kníh, internetu. Veď predsa nie je nad krásne jednoduché a prehľadné plnenie predvolebných sľubov čitateľné pre všetky vrstvy obyvateľstva. Trápi ma ale jedna vec: ktorý slovenský umelec by si na seba zobral bremeno, ktoré by sa mu mohlo vypomstiť o jedno volebné obdobie neskôr?