Veľa problémov, ktoré pomáham ľuďom riešiť ako vzťahová koučka, sa týka komunikácie. Raz mi kamarátka pri nejakej príležitosti povedala: „Ona nehovorí jazykom nášho kmeňa“. Samozrejme, že nebola zo žiadnej exotickej krajiny, len myslela to obyčajné ľudské neporozumenie. V rámci „nášho kmeňa“ stačí niečo naznačiť a rozumieme si. Problém môže nastať, keď si myslíme, že sme to naznačili dostatočne, ale náš partner to prečítal po svojom. Potom zvykneme o svojom partnerovi hovoriť, že je nechápavý, netolerantný, sebecký... až, že si vôbec nerozumieme. Čo s tým?
Prvé pravidlo dobrej komunikácie je teda jednoznačnosť. Skúsme byť vecní a konkrétni. Nebojme sa tiež overiť si, či sme sa pochopili. Či veta: „Treba vyniesť smeti“ znamená: „Idem vyniesť smeti“, alebo: „Prosím ťa, vynes smeti“.
Je jednoduché partnera počúvať? Možno nie. Niekedy máme sluch prekrytý vlastnými predstavami. Väčšinou, keď sme vo víre emócií. V prípade negatívnych, keď sme nahnevaní, nevieme počúvať argumenty protistrany. Emocionálny koktail nás udržuje v stave, kedy sa racionalita len pomaly hlási o slovo.
Paradoxne k podobnému javu dochádza aj v prípade pozitívnych emócií. Máme svoju nádhernú víziu a počujeme len to, čo ju potvrdzuje. Počujeme, čo chceme počuť. V tomto prípade je ale nástraha nepochopenia väčšia, lebo ak na negatívnu emóciu partner argumentuje rázne, je to čitateľnejšie, ako keď v prípade eufórie len jemne naznačuje, že on to tak krásne nevidí. Neprejaví sa dôrazne, lebo nás nechce sklamať. Jeho jemne povedané nie počujeme ako možno a vyhodnotíme ako áno. O to viac sme sklamaní, keď sa ukáže skutočnosť.
Jedno aj druhé vedie k nedorozumeniam a zbytočným sklamaniam. Emócie, emócie, stále tie emócie, preklínané aj velebené. Ako kľúč k úspechu, a nielen v komunikácii, možno využiť práve emócie, len sa treba naučiť s nimi pracovať. Dôležité je zachytiť svoj emocionálny stav, uvedomiť si ho, a následne situáciu premyslieť. Nie vždy je to ľahké, naopak, treba to trénovať. Napríklad aj s pomocou kouča.
Vaša Maja – kouč Vitaja
