Mária Drahošová
Kto ste ... naozaj?
Kto si...naozaj? Neodpovedajte čo robíte, či ste slobodní, či máte radi futbal, jogu, alebo hip-hop. Ale kto naozaj ste.
Pracujem s ľuďmi a pre ľudí. Celý život je pre mňa veľmi dôležitá komunikácia v najrôznejších podobách. Či už to boli telekomunikácie, na ktoré bolo zamerané moje vysokoškolské štúdium, či moje pedagogické pôsobenie, alebo v súčasnosti koučing, ktorý vnímam ako veľmi efektívnu formu komunikácie pri riešení problémov. Založila som a vediem edukatívno-kreatívne centrum Vitaja (www.vitaja.sk ), kde okrem koučingu ponúkame ďalšie rozvojové aktivity. Som matka dvoch už dospelých dcér, čo mi umožňuje starostlivosť obrátiť aj k staršej generácii. Seniorom sa venujem v neziskovej organizácii STÁLE DOBRÍ (www.staledobri.sk). Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Kto si...naozaj? Neodpovedajte čo robíte, či ste slobodní, či máte radi futbal, jogu, alebo hip-hop. Ale kto naozaj ste.
Prežiť Vianoce sám, nemusí byť katastrofa, môže to byť príležitosť. Využite ju a obdarujte sa pozornosťou k sebe samým.
Všetky naše kroky, nielen vážnejšie rozhodnutia, alebo životné zmeny sú výsledkom vnútorného dialógu.
„Či už si myslíte, že môžete, alebo si myslíte, že nemôžete – máte pravdu.“ Henry Ford
Láska buď je, alebo nie je. Aké opravovanie? Bola tu, veď sme boli spolu šťastní. Kde je?
Je polčas života, máme príležitosť zastaviť sa a pozrieť sa na seba novými, zrelšími očami.
Prečo máme svoje potreby niekedy až na poslednom mieste? Veríme tomu, že sme lepší ak pomáhame a rozdávame sa.
Túžime po istotách, doma, v práci, vo vzťahoch, chceme si byť istí sami sebou, svojim výkonom. Prečo?
Vojna na Ukrajine pripomína, že svet nie je bezpečné miesto. Ako sa s tým vysporiadať? Ako byť silný a zvládnuť strach?
Opäť ste stihli novoročné predsavzatia aj porušiť? Prečo? Možno v novoročnej eufórii čakáme od seba viac ako je možné.
Je možné, akoby mávnutím čarovného prútika z predvianočného zhonu prepnúť myšlienky a emócie na stav sviatočného pokoja?
Od malička sa učíme potláčať emócie a najviac práve negatívne. Niekedy sa nám podarí skryť ich aj sami pred sebou.
Je potrebné zbavovať sa myšlienok, či emócií, ktoré sú toxické? Ako ale rozlíšime myšlienkový a emocionálny odpad?
Moja otázka je, či vieme oddeliť prácu a súkromie? A či v tom súkromí dávame pozornosť sebe?
Je jednoduché partnera počúvať? Možno nie. Niekedy máme sluch prekrytý vlastnými predstavami. Väčšinou, keď sme vo víre emócií.
Prečo sa najviac vzťahov detí s rodičmi kazí práve počas puberty?
Notebook s pracovnými mailmi nahradiť zaujímavou knihou, jesť vtedy keď sme hladní, a netrápiť sa, či deti majú čisté tričká. Naozaj vypnúť.
Nevieme sa dočkať jari, poteší nás každý slnečný lúč, ktorý sa prederie cez občas ešte snehové mraky. Jednoznačne ho chceme pustiť dnu, a to... cez umyté okná. Je čas na jarné upratovanie. Ako začať?