Zodpovednosť detí verzus dôvera rodičov

Zodpovednosť detí verzus dôvera rodičov
Písmo: A- | A+

Prečo sa najviac vzťahov detí s rodičmi kazí práve počas puberty?

Môj synovec sa práve prehupol do tínedžerského obdobia. Pozvánky na oslovu 13. narodenín vytvoril a poslal sám. Cez rôzne kanály rozšíril správu, že už žiadne hračky a najviac sa poteší peniazom. Trochu ma to prekvapilo, som totiž zástanca osobných darčekov, ale viem sa prispôsobiť a priania rešpektujem. Pochopila som, že s týmto vekom prichádza ďalší krok prijímania zodpovednosti a to vnímam ako veľmi prospešné. Tínedžeri už nechcú byť malé deti, ktoré musia o každú maličkosť žiadať rodičov, potrebujú si budovať slobodu.

Prečo sa najviac vzťahov detí s rodičmi kazí práve počas puberty? Sledujem to u svojich klientov, či už sú to rodičia, ktorí vnímajú problém so svojimi deťmi, alebo sú to mladí ľudia, teraz už dospelí, ktorí riešia problémy koreniace práve v puberte.

Je to o slobode, ktorú mladý človek žiada a o zodpovednosti, ktorú je ochotný niesť. Sloboda bez prijatia zodpovednosti by bola katastrofou. Vedieť niesť následky svojich činov je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré musíme dieťa naučiť. Na druhej strane je to o dôvere rodičov. Dôležité je správne odhadnúť schopnosti dieťaťa, nepodceňovať ho a ani nepreceňovať. Ak ich reálne poznáme, môžeme im dôverovať.

Zodpovednosť verzus dôvera, veľmi ťažký oriešok. Dieťa nemá šancu prijať zodpovednosť ak mu nedáme dôveru. Neustálym kontrolovaním a rozhodovaním za dieťa mu nedávame priestor prijať zodpovednosť za svoje konanie a čo je najdôležitejšie, aj niesť jeho dôsledky. Občas musíme nechať dieťa padnúť. To je škola. Môžeme stokrát o niečom rozprávať a bez výsledkov,  pričom stačí to raz zažiť. Áno, počujem obavy rodičov, čo ak to bude tvrdý pád? Najhorší pád môže prísť vtedy, keď stratíme s dieťaťom kontakt. To sa môže stať ak sme mu dali tej slobody príliš a nezvládne tú zodpovednosť, alebo sme mu jej dali málo a potrebuje sa odstrihnúť. Tento druhý prípad je o to nebezpečnejší, že to vôbec nemusíme zbadať a tínedžer sa nám vzdiali mentálne. Začne nás klamať a už vôbec nebudeme vedieť o jeho svete.

Čo s tým? Ako to my rodičia máme zvládnuť? Chce sa mi povedať s láskou: s láskou k dieťaťu, ale aj k sebe. Nikto nie je dokonalý. Nemusíme sa snažiť byť dokonalí rodičia, ktorí majú dokonalé deti.

Ak Vás táto téma zaujala, pridajte sa do diskusie, alebo príďte na workshop (http://vitaja.sk/event/rodicovstvo/)

Vaša Maja – kouč Vitaja

Skryť Zatvoriť reklamu