Zažil som viacero kontrol na alkohol. Väčšina bola večer až v noci na málo frekventovaných cestách, kde počas akcie kontrolovali každého. Tento postup je na frekventovaných cestách nepoužiteľný. Vtedy sa kontroluje len náhodná vzorka.
V niektorých štátoch robili pokusy s rôznymi metódami vedúcimi k nenáhodnému výberu vozidiel ku kontrole.
Zatiaľ najbizarnejšou metódou bol využitie psychotronika, ktorý podľa svojich pocitov vyberal vozidlá ku kontrole na alkohol a tie polícia následne zastavila a vodičovi dala fúkať.
Viem, že existujú senzibili, ktorí majú rozvinutejšie vnímanie niektorých vecí ako priemerný človek. Napríklad cítia elektrické alebo magnetické pole a podobne, ale aby na 100 metrovú vzdialenosť rozoznali pri rýchlosti vozidiel v obci vodiča, ktorý jazdí pod vplyvom alkoholu od ostatných vodičov, to je podľa mňa prakticky nereálne.
Zaujímavé bolo, že prvotné výsledky tvrdili opak. Až po verifikačných skúškach kde autá vyberal referenčný človek, sa prišlo na to, že v prvom rade rozhoduje štatistická skúsenosť s typmi vozidiel, časom a spôsobom jazdy a nie nedefinovaný pocit psychotronika.
Zo štatistickej skúsenosti je zrejmé, že:
najviac vodičov jazdí pod vplyvom alkoholu ráno, pričom ide o zbytkový alkohol z predchádzajúceho dňa a je na hranici merania, respektíve predpisov príslušného štátu
efektívnym spôsobom výberu vozidla ku kontrole je výber na základe toho, že vozidlo ide pozorovateľne rýchlejšie alebo pomalšie ako ostatní vodiči na danej trase
indikátorom je aj agresívna jazda a nepochopiteľné manévre s vozidlom
dá sa orientovať aj podľa začiatku trasy vozidla, napríklad keď vozidla vychádzajú z parkoviska zábavného podniku kde sa podáva alkohol.
Ak sa človek orientuje uvedenými skúsenosťami tak dosiahne štatisticky lepší výsledok než náhodný výber vozidiel ku kontrole vodičov na alkohol a nemusí byť ani psychotronik.
Otázka či sú aj vedecké spôsoby ako zistiť či vozidlo vedie vodič pod vplyvom alkoholu?
Odpoveď je, že áno, ale tieto spôsoby majú tiež svoje ale.
Pre armádu bolo vyvinuté zariadenie, ktoré na diaľku dokáže určiť chemické zloženie plynov v mieste ohňa alebo po výbuchu. Pritom princíp je pomerne jednoduchý. Svieti sa lasermi konkrétnej vlnovej dĺžky a analyzuje sa spektrum svetla, ktoré sa vracia. Z toho sa dá usúdiť či sa v mieste nachádza bojová chemická látka, respektíve hľadaná látka. Na obdobnom princípe pracujú aj Raman spektrometre na detekciu metanolu v alkoholických nápojoch (v uzatvorených sklenených fľašiach), ktoré sa začali intenzívne používať po škandále s pančovaním alkoholu a viacerých úmrtiach v susednej Českej republike.
Takéto zariadenie, ktoré je nastavené na etanol je možné použiť aj na meranie na diaľku v pohybujúcich sa vozidlách cez priehľadné čelné alebo bočné sklá a zastavovať len vozidla kde sa pary alkoholu namerali.
Lenže ani tieto skúšky nedopadli najlepšie. Prvým problémom je samotné sklo automobilu, ktoré v niektorých prípadoch (UV-filter) dokáže výrazne ovplyvniť merane. Druhým problémom je, že koncentrácia pár musí byť nad hranicou jednoznačnej detekcie a zatiaľ je to pomerne vysoká hodnota, čiže stačí zapnúť intenzívnejšie vetranie a koncentrácia klesne pod merateľnú hranicu. Tretia vec je, že takto sa nameria aj alkohol v dychu spolujazdcov a z ostrekovača čelného skla, kde sa alkohol s denaturizačnou prísadou používa ako nemrznúca prísada. Navyše takéto meracie zariadenia sú stále len vo fáze vývoja a na bežné komerčné použitie si ešte nejaký čas počkáme.
Keď to všetko zhrnieme, tak v súčasnosti vyber vozidla ku kontrole vodiča na alkohol zostáva len na praktických skúsenostiach a nešpecifikovanom cite policajta.
Záver:
Čo robiť aby vás bez ohľadu na dostupnú technológiu nenamerali s alkoholom v dychu za volantom? Jednoznačne pred jazdou a ani počas nej nekonzumovať alkoholické nápoje, respektíve potraviny, ktoré ho obsahujú. Tým zabezpečíte nielen to, že nedostanete pokutu, ale zväčšujete pravdepodobnosť, že sa do svojho cela dostanete, živý a zdravý a nielen vy, a to aj na Veľkonočný pondelok.
