Klasicky triedim postu na kôpky: reklamné letáky na čistenie zeleniny, reklamné letáky zaujímavé (určené na prelistovanie), pošta pre mamu, pošta pre mňa a zbytočnosti do koša.
Obr. 1. Reklamný leták nebankového subjektu, ponúkajúci rýchlu pôžičku na čokoľvek bez veľkého papierovania a bez ručiteľa. Mincami som zakryl názov subjektu aby som mu nerobil reklamu a bol zrejmý rozmer letáku.
Tento krát bol v schránke aj malý letáčik (z obrázku) „Chcete požičať?“. Ihneď som ho zaradil medzi veci do koša a keďže na stole bol položený taký istý, zobral som oba, že ich tam hodím odrazu.
Na to mama zasiahla: „Nezahadzuj to“. Povedal som jej, že to nie je pošta, ale len reklama na požičanie si peňazí.
Mama pokračovala: „Nezahadzuj to je to veľmi dobá vec a daj mi sem aj ten druhý“. Obarilo ma, až som si musel sadnúť a začal som vysvetľovať, aby mamu nenapadlo požičať si peniaze od nebankového subjektu, veď vždy jej pošlem na účet toľko penazí koľko potrebuje.
Mama sa nedala: „Viem že mi vždy pošleš peniaze a koľko potrebujem, ale toto je vynikajúca vec na malé nákupy.“ Tento raz som zbledol a zalapal po dychu.
Neveriacky som mamu počúval ďalej: „veď to teraz budeš potrebovať, keď pôjdeš na nákup“.
Našťastie adrenalín nastúpal a predstavujúc si, že si mama takto požičala a aké budú problémy s okamžitým vyplatením pôžičky som jej začal oponovať: „V peňaženke mam dosť peňazí a keby bolo málo, mám tu aj kartu do bankomatu. Nepotrebujem si požičiavať a nakúpim aj bez takýchto lístkov, kde mi nebankové subjekty ponúkajú požičať si peniaze za vyšší úrok ako v bankách.“
Na to mama rezolútne odpovedala:. „Bez neho nenakúpiš.“ Na to som zostal sedieť a adrenalín vhodný aj na extrémny výkon v športe bol k ničomu, s hlbokým nádychom som čakal čo sa ešte dozviem. Očakával som niečo v tom duchu, že niektorý obchod začal predávať len cez takúto spoločnosť, respektíve, že niekto to do dôchodcov nahučal.
Keď som prestal oponovať, tak mama spokojným tempom pokračovala: „Ten lístok chcete si požičať je vynikajúca vec, je z tvrdého kriedového papiera, v peňaženke a ani vo vačku sa nestratí a čo je hlavné, dobre na naň píše a aj teraz som naň napísala čo treba kúpiť, preto som hovorila, že bez neho nenakúpiš!“
Predchádzajúce obavy vystriedal smiech a poriadne dlhý, veď dobre dávno sa nikomu nepodarilo takto ma vytočiť a ešte k tomu nechtiac.
Obr. 2. Hodnotné využitie reklamného lístka, ktorý som chcel neuvážene hodiť do koša.
