Ministerstvo dopravy v čase keď bol na jeho čele Andrej Doležal dosiahlo toho, že poslanci NRSR opätovne schválili zákon na urýchlenie výstavby diaľnic, lenže reakcie v médiách začali byť navzájom protichodné.
Otázka je prečo niektoré média túto zmenu vítali a iné ostro kritizovali. Mojou odpoveďou na danú otázku, je táto analýza.
Na pochopenie podstaty sporu treba poznať úlohu jednotlivých strán a terminológiu.
Na jednej strane je Ministerstvo dopravy, ktoré úlohou je aj výstavba diaľničnej infraštruktúry. Na druhej strane je Útvar hodnoty za peniaze (ďalej ÚHP), ktorý má na starosti posudzovanie investícii. Predmetom tohto sporu je termín pre vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti.
Ministerstvo dopravy:
Ministerstvo dopravy je ústredný štátny štátnej správy, ktorý má v kompetencii okrem iného aj legislatívu týkajúcu sa pozemnej dopravy a cestnej infraštruktúry. (https://www.mindop.sk/)
Správu a výstavbu diaľničnej siete, ako nadradenej cestnej infraštruktúry, má na starosti Národná diaľničná spoločnosť, čo je organizácia Ministerstva dopravy zriadená k tomuto účelu. (https://www.ndsas.sk/)
Ministerstvo dopravy okrem plánovaných úloh rieši aj operatívne úlohy. Jednou z nich je snaha o zrýchlenie výstavby konkrétnych úsekov diaľnic D1 Turany – Hubová, D3 na Kysuciach a R4 od Prešova po hranice s Poľskom. Práve s celom urýchlenia výstavby bola vypracovaná novela zákona 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic. (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1398)
Cieľom novely je snaha o ušetrenie času výstavby až o 18 mesiacov. (https://www.mindop.sk/media-5144/tlacove-spravy-2726/a-dolezal-vazim-si-podporu-akademikov-a-profesionalov-v-stavebnictve-pri-zakone-o-urychleni-dialnic)
ÚHP – Útvar hodnoty za peniaze:
ÚHP je analytická jednotka pod Ministerstvom financií. Je sekciou Ministerstva financií SR, pričom zaradenie a úlohy sú dostupné na webe MF SR: (https://www.mfsr.sk/sk/ministerstvo/organizacia-ministerstva/)
Vláda uznesením číslo 461/2016 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/16037/1) uložila ministrovi financií zaviesť ekonomické hodnotenie investícii. Na základe tejto úlohy bol vytvorený Útvar hodnoty za peniaze, ďalej ÚHP, ktorý vznikol ako projekt (https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/o-uhp/projekt-op-evs/) s podporou EÚ operačný program Efektívna verejná správa (OP EVS).
Úlohou ÚHP je posudzovanie verejných investícií s projektovými nákladmi vyššími ako 40 mil. Eur a v prípade investícií v oblasti informatizácie verejnej správy s projektovými nákladmi vyššími ako 10 mil. Eur.
Cieľom ÚHP je zabezpečiť efektívne používanie verejných finančných zdrojov vo vyjadrení hodnota za peniaze. (https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/)
ÚHP pripravuje revízie výdavkov a hodnotenia investícií od roku 2016. Najstarší dokument má dátum 03.04.2017 a je na tému: Nová univerzitná nemocnica v Bratislave
Analýzy sú zverejnené tu: (https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/analyzy-uhp/)
Hodnotené investície sú zverejnené tu: (https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/hodnotenie-investicnych-projektov/hodnotenie-investicnych-projektov.html)
ÚHP - vzťah dotknutých organizácií:
Organizácie, ktoré pripravujú projekty spadajúce do hodnotenia ÚHP majú povinnosti na základe zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, konkrétne § 19a, definuje koho sa povinnosť týka, čo samotná povinnosť predstavuje, ako ju majú dotknuté organizácie splniť. (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/20230401)
Na základe zákona majú organizácie povinnosť vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti a MF SR má povinnosť zverejniť do 30 dní jej hodnotenie.
V rámci MF SR je spracovaním hodnotení poverené ÚHP.
Organizácie musia spracovať štúdiu, zistenia ÚHP v samotnom hodnotení sú odporúčania. ÚHP projekty neprojektuje, nerozhoduje o financovaní ani o ich pokračovaní. Na základe štúdie do 30 dní pripraví nezávislé hodnotenie aby sa politici mohli rozhodnúť na základe čo najlepších dát a faktov.
ÚHP - metodika:
ÚHP vypracoval na základe § 19a 523/2004 Z. z. metodiku hodnotenia investičných projektov február/2020, ktorá sa stal záväznou na základe uznesenia vlády. Vláda 16.3.2022 prerokovala materiál UV-7194/2022 - Návrh Metodiky prípravy a hodnotenia investičných projektov (https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27014/1)
Uznesením vlády 181/2022 udelila ministrom úlohu predkladať investície nad 1 mil. eur v súlade so schválenou metodikou (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19965/1)
Metodika je dostupná na url adrese: (https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/hodnotenie-investicnych-projektov/investicne-metodiky/)
ÚHP - Podrobnosti o štúdii:
Kľúčový dokument pre posudzovanie sa nazýva „štúdia uskutočniteľnosti“.
Dokument štúdia uskutočniteľnosti nevypracováva ÚHP, ale ten kto projekt pripravuje. ÚHP má 30 dní na jej analýzu a vydanie hodnotenia.
Študia uskutočniteľnosti sa vypracováva a hodnotí v období ked je projekt v stave ideového návrhu a projekt je možné ľubovolne modifikovať a potom sa dva štúdia dva krát aktualizuje a znova hodnotí pred a po verejnom obstarávaní.
Už pred vznikom ÚHP a príslušnej metodiky boli viaceré investičné projekty v rôznych fázach realizácie, ďaleko za obdobím keď bol projekt len ideovým návrhom. V týchto prípadoch vznikla povinnosť dopracovať štúdiu uskutočnitelnosti a predložiť ju na hodnotenie. Povinnosť vzniká pri najbližšej udalosti z nasledujúceho zoznamu: Posúdenie vplyvov na životne prostredie (EIA), Územné konanie, Stavebné konanie.
V zmysle zákona sa štúdia zverejňuje 1x čím skôr podľa toho, v ktorej časti sa projekt nachádza. Termínom je jedna zo skutočností podľa písmen a) až e), podľa toho, ktorá nastane skôr" zákona (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/20220501.html#paragraf-19a.odsek-2)
Štúdia uskutočniteľnosti má tvar štruktúrovaných dát vhodných pre ďalšie analytické spracovanie a sprievodnej textovej dokumentácie s nákresmi, obrázkami, grafmi a podobne, vrátane textu, kde investor opisuje aký má cieľ, spôsoby, ktoré zvážil na jeho dosiahnutie, ich náklady prínosy a riziká. Prílohy štúdie sú excely, výkresy atď. pričom maximálny rozsah nie je obmedzený.
Dokument štúdia uskutočniteľnosti musí mať náležitosti definované v metodike, sú pripravené aj vzory pre informatizáciu, cestne projekty, železničné projekty a budovy.
ÚHP - povinnosť aktualizovať štúdiu:
Dotknuté organizácie majú povinnosť dva krát aktualizovať štúdiu uskutočniteľnosti.
Prvý krát vzniká povinnosť pred vyhlásením verejného obstarávania. Vzorový formulár je dostupný na webe MF SR ako príloha 6 - aktualizácia pred VO (https://www.mfsr.sk/files/archiv/28/Priloha-6-Formular-na-aktualizaciu-studie-uskutocnitelnosti-pred-vyhlasenim-verejneho-obstaravania.docx)
Druhá povinnosť aktualizovať štúdiu uskutočniteľnosti vzniká po vyhodnotení verejného obstarávania ale, ešte pred podpisom zmluvy o realizácii.
Aktualizuje sa taktiež formou formulára. Vzorový formulár je dostupný na webe MF SR ako Príloha 7 - aktualizácia pred podpisom zmluvy https://www.mfsr.sk/files/archiv/87/Priloha-7-Formular-na-aktualizaciu-studie-uskutocnitelnosti-pred-vytvorenim-zavazku-podpisom-zmluvy.docx
Zákon 669/2007 Z. z.:
Nakoľko výstavba diaľnic na Slovensku stagnovala, bol v roku 2007 s cieľom zrýchlenia jej výstavby prijatý zákon. Ide o zákon 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669/20220224)
Uvedený zákon bol viac krát novelizovaný, tak aby sa minimalizovali aktuálne prekážky, ktoré blokujú výstavbu diaľnic.
Aj v roku 2023 vznikla potreba novelizácie zákona. Text novelizácie pripravilo Ministerstvo dopravy, ale do Národnej rady Slovenskej republiky bola novelizácia predložená ako poslanecký návrh zákona. (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1398)
V procese schvaľovania zákona poslanci pridali do návrhu ďalšie diaľnice, s ktorými predložený návrh nepočítal.
Pôvodne:
D1 Turany – Hubová
D1 Bidovce – štátna hranica SK/UA (I/19 Bidovce – Vyšné Nemecké)
D3 Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité - št. hranica SR/PR
R4 št. hranica MR/SR-Milhosť – Košice – Prešov – Giraltovce – Svidník – št. hranica SR/PR“.
Schválené:
D1 Turany – Hubová
D1 Bidovce – štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina (I/19 Bidovce – Vyšné Nemecké)
D3 Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité - št. hranica Slovenská republika/Poľsko
R2 štátna hranica Česká republika/Slovenská republika - Drietoma - Trenčín - Prievidza - Žiar nad Hronom - Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice
R3 štátna hranica Maďarsko/Slovenská republika - Šahy - Krupina - Zvolen - Žiar nad Hronom - Turčianske Teplice - Martin -Kraľovany - Dolný Kubín - Trstená - štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika
R4 št. hranica Maďarsko/Slovenská republika - Milhosť – Košice – Prešov – Giraltovce – Svidník – št. hranica Slovenská republika /Poľsko
R6 štátna hranica Česká republika/Slovenská republika - Lysá pod Makytou - Púchov.“.
Pridanie ďalších úsekov diaľnic, kde jednotlivé projekty nie sú v tak rozpracovanom štádiu, vyvolalo u pani prezidentky nespokojnosť a zákon nepodpísala. Vo svojom zdôvodnení píše: „že nerozporujem legitímny zámer akcelerácie jednotlivých procesov výstavby diaľnic,“ „V tomto smere som vnímala aj pôvodné znenie návrhu“, „ktoré sa však v druhom čítaní rozšírilo pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom poslancov národnej rady o diaľnice a úseky diaľnic R2, R3 a R6, ktoré buď nie sú rozostavané vôbec a nachádzajú sa maximálne v prípravnej fáze (R6 a R3), alebo ktorých podstatná časť sa nachádza v prípravnej fáze (R2).“
Následne bol prezidentkine veto prelomené (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1701)
Cestná cieť SR vrátane existujúcich diaĺnic:
Prezentovanie v médiách:
Ministerstvo dopravy žiadalo poslancov NR SR aby vrátený zákon znova schválili. Zdôvodnenie bolo, že inak nebude pokračovať príprava rozpracovaných úsekov, ktoré majú za sebou EIA, ale bude sa čakať na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a na jej hodnotenie od ÚHP čo výrazne predĺži výstavbu.
ÚHP žiadalo poslancov NR SR aby zákon neschválili. Zdôvodňovalo to tým, že prípadná finančná úspora dotknutých investícií bude výrazne nižšia.
Média väčšinou zdôrazňovali to čo povedal predstaviteľ, ku ktorého politickej strane má dané médium bližšie. Za zmienku stojí napríklad to, že ÚHP zdrží výstavbu maximálne o 30 dní, lebo toľko má na vyjadrenie alebo, že ÚHP bolo z posudzovania diaľnic úplne vylúčené.
Má pravdu Ministerstvo dopravy?
Ak zákon by nebol schválený, potom by NDS musela prerušiť práce pred územným konaním a čakalo by sa na dopracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorú NDS nedala vypracovať skorej, lebo vtedy ju zákon neukladal a nepostupuje sa systémom, že investícia sa dokončí podľa harmonogramu a pravidiel, ktoré platili na jej začiatku.
Ak zákon by bol schválený, potom NDS môže pokračovať vo všetkých prácach pred územným konaním, požiadať o územné konanie a pracovať na prácach po územnom konaní. Štúdiu uskutočniteľnosti je nutné dodať podľa § 1a až pred:
a) zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom je realizácia investície alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž,
b) zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na prípravu dokumentácie pre stavebné konanie,
c) vypracovanie zámeru podľa osobitého predpisu.1a)“. Čo je posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA)
Z uvedeného je zrejmé, že to čo Ministerstvo dopravy tvrdí je pravda.
Má pravdu ÚHP?
Ak zákon by nebol schválený tak by ÚHP hodnotil štúdiu uskutočniteľnosti pri predmetných investíciách pred územným konaním.
Ak zákon by bol schválený tak by ÚHP hodnotili štúdiu uskutočniteľnosti až pri stavebnom konaní, respektíve pred vyhlásením súťaže na dokumentáciu pre stavebné konanie.
Schválenie a neschválenie zákona sa netýka hodnotenia iných investícií a netýka sa ani investícii na uvedených diaľniciach, ktoré nie sú až tak rozpracované, že majú za sebou EIA.
Rozdiel v možnostiach hodnotenia ÚHP:
Ak má ÚHP možnosť hodnotiť investíciu, ešte v ideovom návrhu, tak vtedy sú možnosti takmer neobmedzené. Môže sa posudzovať, či diaľnicu áno alebo nie, vzhľadom na objem dopravy, medzinárodné dohovory, lokálne záujmy, či 2 alebo 4 prípade 6 jazdných pruhov, či odstavné pruhy alebo len bezpečnostné ostrovčeky, či diaľnicu na stĺpoch alebo po zemi ale aj z ekoduktami pre zver, ktoré križovatky vypustiť, ktoré pridať, či súčasťou diaľnice má byť aj inteligentná infraštruktúra a ďalšie priam vizionárske možnosti. To všetko posúdené cez peniaze, bezpečnosť, rozvoj územia a ďalšie pohľady do budúcnosti.
Ak má ÚHP hodnotiť investíciu medzi EIA a územným konaním, tak mužnosti zmien sú už výrazne obmedzené, lebo už je definované kadiaľ diaľnica principiálne pôjde.
Ak má ÚHP hodnotiť investíciu medzi územným a stavebným konaním, tak možnosti zmien sú ešte výraznejšie obmedzené, ale stále je možné významne ušetriť, lebo hodnotenie má vplyv na výber použitej technológie výstavby, technických parametrov diela a podobne.
Z uvedeného je zrejmé, že to čo ÚHP tvrdí je pravda.
Ako je to s médiami média?
Ak média citujú jednu alebo druhú stranu doslovne, bez vytrhávania slov z kontextu, tak pravdu majú.
Horšie je to pri ich úvahách a záveroch. Napríklad, že zdržanie v prípade neschválenia zákona, bude len 30 dní, lebo toľko dní má ÚHP na vyhodnotenie štúdie. Lenže vtedy redaktor účelovo vynechal dobu na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti. Ďalej, že napríklad ak by sme stavali len dva jazdné pruhy namiesto štyroch, že značne ušetríme financie. Lenže vtedy redaktor účelovo vynechal štatisticky rozdiel v smrteľných nehodách kde sú a nie sú protichodné smery od seba oddelené bezpečnostnou zábranou.
Práve pre náklonnosť redaktorov v prospech jednej alebo druhej strany má významná časť článkov ďaleko od objektívneho pravdivého hodnotenia.
Záver:
Pravdu má Ministerstvo dopravy aj ÚHP, každý zo svojho pohľadu.
Či je schválená novela 669/2007 Z. z. pre Slovensko prínosom alebo stratou, sa dá vypočítať tak, že vynásobíme sumu o ktorú prichádzame denne, za to že nemáme predmetnú diaľnicu s počtom dní skrátenie výstavby a porovnáme ju s úsporou, ktorú v investícii prinesie ÚHP. Suma, ktorú má možnosť priniesť ÚHP výrazne závisí od kvality samotného projektu. Keď je projekt neprepracovaný tak prínos ÚHP môže byť veľký, priam strategický. Naopak keď je projekt prepracovaný do detailov, tak prínos ÚHP je v potvrdení toho, že tvorcovia projektu si dali naozaj záležať.
Hnevá ma to, že kultúra informovania v médiách a aj vystúpeniach v NR SR a podobne, sa zmenila tak, že je jedno, ktorá strana aký návrh po technickej, ekonomickej a inej odbornej stránke predloží, je jedno či je prospešný len pre ňu alebo pre všetkých, alebo je deštruktívny, aj tak je vždy skritizovaná druhou politickou stranou bez akejkoľvek konkretizácie a analýzy. Navyše tento spôsob si osvojili aj diskutujúci pod príspevkami v médiách alebo aj na Facebooku a podobne a väčšina píše bez rozmýšľania tak, ako chcú ich politické idoli.
Na záver si dovolím aj pozitívny záblesk do budúcnosti s možnosti rozšírenia pôsobenia ÚHP. Doteraz ÚHP hodnotí len investície, pri ktorých predkladá štúdiu uskutočniteľnosti organizácia pripravujúca investíciu. Po novom by túto povinnosť mali aj všetky poslanecké návrhy. Nejde pritom len o priame finančné dopady na štát, ale aj následne dopady na obyvateľov, podnikateľský sektor, životné prostredie a v neposlednom rade na mládež, ktorá čoraz častejšie pre deštruktívne zákony volí odchod zo Slovenska. Odkaz na video z NRSR o možnej zmene (https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/videos/2703399609818854).
Ako ďalej?
Dnes máme úradnícku vládu, ktorá funguje podľa mňa lepšie ako politicky nominovaná, je to z toho dôvodu, že pri výbere sa prihliadalo najmä na to aké výsledky dosiahol konkrétny nominant za viacero rokov dozadu.
Nedomysleným a často krát nezmyselným a nezdôvodneným návrhom poslancov NRSR, ktoré obchádzajú pripomienkové konanie treba predchádzať, s tým súhlasím a išiel by som ešte ďalej ako je návrh Progresívneho Slovenska, aby samotní poslanci boli starostlivejšie vyberaný.
Preto navrhujem aby hlasovacie lístky okrem mena, priezviska, povolania a veku obsahovali aj výsledky testov na IQ, mieru empatie, mieru všeobecných znalostí z práva na Slovensku, mieru všeobecných znalostí z práva EÚ a vzájomnej nadradenosti, mieru manažérskych schopností, mieru znalosti z ekonomiky, mieru znalosti zo všeobecných vied ako je fyzika, chémia, matematika a podobne. K tomu nepovinné URL na osobnú stránku kandidáta na diskusiu s potenciálnymi voličmi.
Viem, že terajšie voľby sa to nedá, ale NRSR v následnom volebnom období by mohla prijať zákon, kde by každý kandidát na voľby do NRSR, VÚC, mestských a obecných zastupiteľstiev mohol byť zapísaný na kandidátsku listinu, len s výsledkami testov, ktoré by na tento účel zabezpečili tie inštitúcie, ktoré dnes testujú žiadateľov o vodičské oprávnenie alebo zbrojný pas.
Ide o to, aby každý volič, si mohol dopredu za počítačom vybrať koho bude voliť a nie ako teraz, že väčšina ľudí pozerá na zoznam voličov prvý raz za plentou a potom sa všetci čudujeme, že poslanci nevedia spolupracovať a nevedia sa zhodnúť ani na samozrejmostiach a ani nedokážu odhadnúť dopady svojho konania.
