Hlavné mesto zastupoval Ivo Nesrovnal - primátor, Jozef Uhler- predseda komisie dopravy a informačných systémov, Želmíra Greifova vedúca odd. stratégie a projektov, Ivan Bútora odd. stratégie a projektov hl. mesta SR Bratislavy.
Po predstavení a úvodných rečiach sa prešlo k podstate problému a diskusii. Diskusia bola miestami až búrlivá. Niekedy za súhlasného potlesku, inokedy za nesúhlasného pískania. Taktiež sa diskutovalo priamo v hľadisku.
Keďže návrh VZN mesta poznám do detailu a popísal som všetky moje pripomienky už v predchádzajúcom blogu [tu], tak sa zameriam na to, čo chceli respektíve nechceli prítomní obyvatelia Bratislavy.
Najprv bolo kritizované mesto a mestské časti za to, že niektoré medziblokové priestory sa zmenili z trávnika alebo detského ihriska na parkoviská.
Potom bolo kritizované mesto a mestské časti za to, že niektoré parkoviská, ktoré sa vystavali spolu s domami a bytmi boli predané investorom a dnes na nich stoja rôzne polofunkčné objekty, ktoré nemajú dosť parkovacích miest ani samé pre seba, nieto pre obyvateľov, za ktorých peniaze boli postavené. Bola vznesená požiadavka na mesto aby spravilo pasporty všetkých komunikácií a budov v meste so zameraním na parkovacie možnosti.
Tiež sa zosypala vlna nevole na súdnictvo SR. Ako je možné, že v reštitúciách za pozemok pod domami dostal reštituent náhradu, ale pozemky pod parkoviskami a niekedy aj chodníkmi, na ktorých výstavbu treba rovnaké stavené povolenie ako na dom, vrátili reštituentom. Reštituent pozemok predal a ľudia došli o možnosť parkovať. Najviac takýchto prípadov je v Ružinove a v Karlovej Vsi.
Osobne si myslím, že aj keď sa preukáže pochybenie, hociktorej mestskej časti alebo aj súdov, tak nedôjde k zbúraniu žiadnej takto postavenej stavby a k navráteniu parkoviska, lebo investorom išlo o to rýchlo postaviť, rýchlo predať, rýchlo zmiznúť a problémy nech rieši niekto iný.
Potom boli pripomienky priamo k parkovacej politike. Na nich ma prekvapilo, že čo jeden rečník požadoval, to druhý vyvracal, respektíve chcel presný opak.
Niektorí požadovali schválenie VZN tak ako je, iný ho požadovali spláchnuť ako výpalníctvo.
Jeden požadoval aby rezidentom mohol byť len jeden človek za byt a nie každá dospelá osoba v ňom. Druhý požadoval zrušenie podmienky vodičského preukazu a aj trvalého pobytu.
Jeden požadoval aby cenu za parkovanie mohla nastavovať mestská časť, druhý aby konkrétnu cenu nariadilo mesto.
Jeden dával za vinníka týchto problémov ľudí dochádzajúcich za pracou do Bratislavy, druhý ich chválil, že Bratislava je vybudovaná tak ako je, aj zásluhou práve dochádzajúcich.
Potom sa objavovali rôzne návrhy ako napríklad zakázať v Bratislave parkovať vozidlám z mriežkou za zadnými sedadlami (vozidla N1), alebo do Bratislavy vôbec nevpustiť vozidlá z iným než bratislavským evidenčným číslo. Aby rezidentská karta platila vo všetkých mestských častiach. Ďalší kritizoval cenovú politiku 5 Euro za hodinu, že takú sadzbu nemajú ani vo Viedni.
Padol aj návrh vysťahovať z centra Bratislavy všetky štátne inštitúcie, ktoré nemajú pre svoje stránky parkovisko. Druhý požadoval aby všetci používali len MHD a nie auta. Padli aj návrhy na zrušenie všetkých mestských častí Bratislavy.
Hádam najsúhlasnejším návrhom bolo aby Bratislava vybudovala pre dochádzajúcich záchytné parkoviska na okrajoch mesta s pripojením na MHD a pre domácich parkovacie domy v jednotlivých mestských častiach a zaviazala, že výťažok zo spoplatnenia parkovacích miest pôjde do statickej dopravy práve na takúto výstavbu.
Následne zaznel protinávrh, ktorý požadoval nestavať parkovacie miesta vôbec, ale každoročne znížiť počet parkovacích miesto o 2 až 8 percent a vybrané peniaze použiť na dotáciu cyklotrás a MHD.
Koľko diskutujúcich toľko názorov a aj vzájomne neakceptovateľných.
Záver:
Teraz sa budú vyhodnocovať pripomienky a následné sa návrh VZN aktualizuje. Odhadujem, že po nich ešte bude ďalšia verejná prezentácia.
Dovetok:
Túto fotografiu som spravil na začiatku a vtedy som ešte netušil výstižnosť názvu miesta kde sa akcia konala. Babylon, respektíve výstavba Babylonskej veže je známa tým, že pri nej došlo k popleteniu jazykov až tak, že ľudia, ktorí ju stavali, si navzájom prestali rozumieť a veža zostala nedokončená.
