Pre nezainteresovaných uvádzam, že Kollárove námestie je v centre Bratislavy v dolnom konci sa spájajú ulice Obchodná, Mickiewiczova, Radlinského pri hornom konci je divadlo Nová scéna.
Obr. 1. Pohľad na Kollárove námestie zhora. (Publikované so súhlasom vlastníka autorských práv © EUROSENSE )
Prv na hornom konci parku bolo platené parkovisko pre verejnosť, kde sa dalo zaparkovať keď ste išli napríklad do divadla nová scéna. Potom Magistrát začal presadzovať návrh vybudovať na mieste parkoviska výstavbu. Keď občania protestovali, že tým sa zruší jediná možnosť parkovania, tak Magistrát tvrdil, že počet miest na parkovanie sa neznížia ale podstatne zvýši, lebo v podzemí budú viacposchodové garáže.
Situácia dnes je taká, že na mieste garáži, kde mohla parkovať verejnosť stoju polyfunkčný objekt PARK ONE, ktorý neposkytuje verejnosti ani jedno jedine parkovacie miesto. Magistrát sa tvári, že je všetko v poriadku lebo on údajne nemá možnosť prikázať aby súkromná organizácia poskytovala verejnosti parkovanie. Nuž na balamutenie hláv obyvateľom na to schopnosti Magistrát mal, ale do stavebného povolenia zakomponovať povinnosti už Magistrát schopnosti nemal.
Teraz je situácia totožná, Magistrát balamutí obyvateľov, že sa pre nich ide budovať parkovisko, preto musí za obeť padnúť park na Kollárovom námestí. Lenže skutočnosť je iná. Keď potrebujete ísť do budovy PARK ONE, hoci ste aj pozvaný od tam sídliacej firmy, tak nemáte kde zaparkovať, lebo nemajú dostatok parkovací miest ani pre seba.
Keď sapredstaviteľ mesta oháňa v médiách, vzorom garáží na Uršulínskej ulici tak by obyvateľom už malo byť jasne o čo ide.
Ide o jedno z najdrahších a najúžerníckejších parkovísk v Bratislave. Ak chcete isť prevziať list na poštu a potrebujete zaparkovať na 5 minút tak si od vás vypýtajúneadekvátnu sumu. Čo sa týka vzorku parčíka tak je to ešte väčší výsmech. Vysokou železnou konštrukciou ohradený kúsok zelene ktorý budí dojem výbehu pre trestancov v stredoveku a nie príjemný parčík na posedenie.
V poslednej dobe sa v centre Bratislavy všetky možnosti na parkovane menia na staveniska, čím sa prehlbuje nedostatok parkovania dvojnásobne. Nemajú kde parkovať tí čo tam parkovali doteraz a podľa skúseností pribudnú noví užívatelia týchto objektov, ktorý nebudú mať dostatok parkovacích plôch ani pre seba. Takýto spôsob výstavby mesta svedčí o nezáujme a neodbornosti kompetentných.
Záver:
Hoci centrum Bratislavy nutne potrebuje parkovacie kapacity, tak v tomto prípade ide o balamutenie obyvateľov s iným cieľom, presne tak isto ako to bolo s polyfunkčnýmobjektom stojacim v hornej časti parku.
