Dobrý deň pán Drahovský,
z okna vidím na parkovisko vyhradené pre telesne postihnutých pred vchodom do VÚB na Karadžičovej ulici. Podľa toho, aké autá tam parkujú, mám dojem, že je veľmi výhodné nechať si odrezať nohu a budem mať aj ja také veľké auto.
S pozdravom ...
Aj ja si všímam na akých autách jazdia invalidi. Minule mi niekto poslal fotografiu vozidla Hummer s označením "O1-(Označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne, alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu odkázanú na individuálnu dopravu) a vaše fotografie tiež naznačujú, že tamojší invalidi sa nemajú až tak zle. Mám na mysli invalidov z titulu poruchy pohybu, ktorí môžu viesť vozidlo, a nie invalidov z titulu mentálnej poruchy.
Obr. 1.
Obr. 2.
Obr. 3.
Obr. 4.
Obr. 5.
Áno sú invalidi, ktorí majú aj na takéto autá. Osobne ich poznám viacero. Keď sa stane človeku úraz tak sú dve možnosti. Človek sa ešte viac schopí a bojuje, alebo to vzdá. Väčšinou poznám takých čo bojujú. Prvý mal úraz počas základnej vojenskej služby, je na invalidnom vozíku ale nevzdal sa, z vlastnej iniciatívy zmenil povolanie na duševné, neskôr začal podnikať a tiež sa vozí nie na najlacnejšom aute, upravenom na jeho potreby. Druhý mal uraz počas brigády, ťažobný stroj mu odtrhol nohu. Tiež sa preorientoval na duševnú prácu a trénoval chôdzu na protéze. Počas viacerých rokov sa naučil tak pekne chodiť, že mnohí, sa čudujú prečo má na vozidle označenie invalid. Ďalší je už na dôchodku, ale stále pracuje na živnosť, hoci prejde po vlastných odrazu len asi 100 metrov. Práca ho baví a darí sa mu, až tak, že takmer každý rok mení auto.
Úspešnosť invalidov mi pripadá percentuálne rovnaká ako u zdravej populácie, niektorým sa darí viac niektorým menej. Vo veľmi významnej miere v závislosti od vlastného úsilia. Navyše po úraze sú možnosti od seba veľmi vzdialene. Buď človek začne pracovať efektívnejšie ako keď bol zdravý a dosahuje nebývalých úspechov, alebo to ide dole vodou, stredná cesta medzi tým nejako neexistuje, alebo som o nej ešte nepočul.
Bohužiaľ poznám aj opačne prípady, keď ľudia po úraze alebo ťažkej chorobe boj o svoju budúcnosť dopredu vzdali. Niektorí živoria z invalidného dôchodku, o duševnej práci nechcú ani počuť a dožadujú sa aby sa štát o nich postaral. Bohužiaľ štát robí chybu, lebo keď invalid začne svojou usilovnosťou čo len trošku zarábať, tak mu odrazu odoprie všetky finančné výhody, čo mnohých invalidov výrazne domotivuje začať pracovať, alebo začať podnikať. Keby sa o finančné výhody prichádzalo len postupne, lineárne, povedzme v 50% poklese a nie skokovo, tak by oveľa väčšie percento invalidovjazdilo aj takýchto autách. Ale to už sme pri ekonomike a zrušenie skoku vo finančných výpomociach by pomohlo nielen invalidom ale aj obyčajným nezamestnaným. Našťastie pre invalidov, označenie vozidla invalid sa prideľuje nie podľa odhodlania nepracovať, ale podľa poškodenia zdravia.
Čo sa týka parkovania, tak sa invalidom umožňuje parkovať na miestach bližšie k vchodu a na väčších parkovacích miestach, aby mohli z auta vystúpiť aj s barlami alebo invalidným vozíkom.
Nedávno sa mi stala príhoda v istom platenom parkovacom dome. Keď sa mi konečne rozsvietilo svetlo, že je jedno miest voľné a rampa sa zdvihla, voľne miesto som nenašiel, všetko bolo obsadené. V parkovacom dome som našiel ešte jedného blúdiaceho vodiča a zakrátko sme zistili, že jedenie dve voľné miesta sú tie vyhradené pre invalidov. Pritom vozidiel s označením invalid bolo v garáži viacero a na bežných miestach. Po 5 minútach bezvýsledných koliečok a zvažovania či zaparkovať na mieste pre invalidov a riskovať pokutu 7000 Sk alebo sťažovať sa u prevádzkovateľa plateného parkoviska, že nie je voľné miesto. Našťastie sa miesto uvoľnilo a uvoľnene miesto som obsadil skôr než prišlo nové vozidlo.
Neskôr som si naštudoval, že existuje nariadenie podľa ktorého každé parkovisko od určitého počtu parkovacích miest musí mať aspoň predpísane percento miest vyhradených pre vozidla invalidov.
Lenže obsluhujúci a účtujúci automat neeviduje koľko vozidiel s označením invalid vošlo a či parkujú na vyhradených miestach a preto dochádza k takýmto zmätkom, keď platíte za parkovanie a zaparkovať nemôžte.
Viem, že väčšina invalidov sa správa rovnako ako zdraví ľudia, ale v prípade parkovania si ich dovolím požiadať aby sa správali ako invalidi a aby parkovali predovšetkým na miestach ktoré sú pre invalidov vyhladené, lebo invalid zaparkovať na inom parkovacom mieste parkovať môže, ale neinvalid na mieste vyhradenom pre vozidlo invalida, parkovať nesmie a nesmie na ňom ani zastaviť.
Záver:
Viem, že je lepšie byť zdravý a bohatý ako chudobný a chorý, ale občas by si mali aj zdraví zobrať za vzor odhodlanie niektorých ľudí s vážnym poškodením zdravia, ako sa nevzdávajú a dokážu sa o seba postarať.
