Keď som kritizoval prácu polície, ministerstva vnútra a dopravy, SSC, NDS, tak ma kontaktovali. Navzájom sme si vysvetlili svoj pohľad na danú problematiku, čo podľa mňa robia zle a ako by to mali robiť lepšie. Na základe dialógu a obojstranného záujmu sa podarilo dosiahnuť zlepšenie vo veľa veciach.
Keď som kritizoval projekty developerov, tak to bolo horšie. Niektorí mali záujem nechať vysvetliť, čo robia zle a ako by to mali robiť lepšie. Niekedy to akceptovali a zmenili už v aktuálnom projekte, niekedy až v ďalšom, ale mali reálny záujem o pohľad z inej strany a zlepšiť svoje projekty. Lenže našli sa aj takí, čo ma upozornili, aby som sa k ich projektom vo vlastnom záujme nevyjadroval.
Najproblematickejšie je kritizovať prácu politikov, osôb a firiem na nich napojených a to som písal a vyjadroval sa len k bezpečnosti a plynulosti dopravy a veciam s ňou spojených. U politikov je úspešnosť zmeny minimálna i keď nejaká sa podarila, ale upozornenia sú na maxime.
Teraz keď Slovenskom otriasla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, ktorý sa venoval veľkým daňovým únikom a problematikou s nimi spojených, čo je téma životne citlivá najmä pre dotknuté osoby, tak človek opätovne prehodnocuje, čo a ako písať a čomu sa radšej vyhnúť.
