Na konferencii CiscoExpo odznelo viacero prednášok na rôzne témy v oblasti počítačových sietí a komunikácií od prenosu dát, hlasu, videa, cez prezentovanie tejto technológie z marketingovej ale aj technickej stránky.
Obr. 1. Jeden z problémov, ktorý sa musí v blízkej dobe vyriešiť a nim je minutie všetkých voľných internetových adries ipv4.
Na prednáškach nešlo len o informačnú technológiu ako takú, ale aj jej použitie, napríklad spôsobom, ktorý umožňuje virtualizáciu. Nejde len o virtuálny priestor tak ako ho poznajú hráči najrôznejších hier alebo matematici, ekonómovia a technici definujúci a modelujúci najrôznejšie virtuálne svety ale o nosne produkty umožňujúce virtualizáciu operačných systémov, klientskych počítačov, serverov, počítačových LAN sietí, smerovačov, prepínačov, dátových centier, vrátane celej informačnej infraštruktúry.
Virtualizácia má obrovské dopady na spoločnosť, na jednej strane vo veľkom technologickom pokroku a nesmiernych možnostiach na druhej strane nízkych nákladoch na virtuálne svety.
Vo virtuálnom svete môžete robiť čo chcete čo reálny fyzikálny a ekonomický svet neumožňuje. Môžete lietať, môžete stvoriť človeka a rozhodovať o jeho osude, môžete si vybudovať ostrov a na ňom vlastnú ekonomiku s celým spoločenstvom a keď sa vám to zdá málo môžete si zadefinovať dvoj vlastný virtuálny svet trebárs aj od veľkého tresku.
Virtuálne svety majú reálny dopad na náš reálny svet oveľa reálnejší ako si to ľudia reálne pripúšťajú.
Prvý si to uvedomili daňový úradníci, ktorí z predaja virtuálnych nehnuteľností a iných veci najmä virtuálnych peňazí v hrách, chcú dane ale v reálny peniazoch. Druhý si to všimli bojovníci proti pornografii, ktorý chcú zakázať virtuálne svety, ktoré im nevyhovujú z titulu tvorby zakázaných druhov pornografie. Ďalší na rade sú ochrancovia duševného vlastníctva vrátane softwaru, ktorý chcú zakázať to čo vo virtuálnom svete sa dá jednoducho vytvoriť a používať. Preto napríklad spoločnosť Microsoft dala do svojich licenčných podmienok pre nový operačný systém maximálne použitie v troch časových pásmach a to preto lebo v nadnárodných spoločnostiach, ktoré majú pracoviská po celkom svete nainštalovali, zakúpený Windows a iný software do virtuálneho sveta a používajú ho viacerí pracovníci časovej postupnosti otáčania zeme, čím optimalizujú počet zakúpených licencií.
To všetko sa deje vo virtuálnom svete na základe zmien stavov bitov z nuly na jednotku a opačne. Zdá sa vám to komplikované? Verte mi, že to nie je až tak komplikované a náročné na predstavivosť ako bola nasledujúca prednáška.
Kým v reálnom virtuálnom svete (to sa mi podarilo) má základná pamäťová/stavová jednotka bit, len dve hodnoty a to nulu a jednotku, tak vo svete kvantovej fyziky atomárnych a subatomárnych častíc existuje pamäťová/stavová jednotka, ktorá sa nazýva q-bit a má všetky stavy odrazu vrátane protichodných.
Je to dôsledok toho, že v klasickej informatike je v jednom časovom okamihu možný stav bitu buď nula alebo jedna, kým pri kvantovom spracovaní informácii je možné mať nulu, jednotku alebo odrazu oba stavy a to iste platí pre funkcie. Klasické funkcie majú v danom čas jednu vstupnú hodnotu a jednu výstupnú hodnotu, kvantové funkcie pracujú paralelne a odrazu môžu mať ľubovoľný počet vstupných hodnôt a tak aj výstupných hodnôt. Je to preto lebo principiálne fungujú paralelne.
Najväčšiu hrôzu z takýchto kvantových výpočtov majú ochrancovia elektronických podpisov, ktoré sú založene na asymetrických algoritmoch, ktoré jedným smerom idú vypočítať pomerne rýchlo a na výpočet opačným smerom sa spotrebuje aj viac času ako je doterajší vek vesmíru z čoho sa usudzuje, že ide o bezpečné algoritmy. Lenže kvantové počítače to môžu zmeniť.
Obr. 2. Vladimír Bužek na prednáške v centre vedecko-technických informácii SR
Zatiaľ sa v experimentálnej praxi využíva v kvantová fyzika najmä na komunikáciu, kde sa zužitkováva teleportácia stavu medzi dvomi "zosynchronizovanými" časticami, ktoré menia svoj stav synchrónne hoci sú od seba vzdialené aj cez sto kilometrov a normálnymi úvahami by ich nemalo nič spájať. Akú informáciu do častice na jednom mieste zapíšete takú informáciu z druhej častice na inom mieste získate.
Keď to všetko dáme dokopy tak nás čaká v informatike slušná perspektíva i keď bežné zákony, v tomto prípade a to nemám na mysli zákony fyziky ale legislatívu štátov, ktorá sa zosype ako domček z kariet.
Najmä ak si predstavím, že by niekto chcel diktovať maximálny pracovný čas virtuálnych pracovníkov alebo polícia by chcela pokutovať niekoho za rýchlu jazdu v jeho virtuálnom svete reálnym peniazmi.
