Správny budovateľ svetlých kapitalistických zajtrajškov nad týmto stavom vecí iba pohoršlivo krúti hlavou. Analýza stavu začína a končí konštatovaním, že ak by tie rovníkové krajiny mali dobre vybudované trhové hospodárstvo, mali by menej problémov.
Uhm.
Prečo sa vlastne západný model tak ťažko presadzuje v niektorých častiach zemegule? Kapitalizmus, ako ho poznáme v poznáme v západnej spoločnosti, je vývoj spoločnosti začínajúci u stredovekých mešťanov, ktorí postupne začali v procese zrýchľujúceho sa technologického rozvoja byť podnikateľmi. Meštianska a neskôr buržoázna spoločnosť ako ju poznáme na Západe, je štruktúrou stvorenou v budovaní priemyselnej výroby. Veľké časi sveta však jednoducho nie sú na priemyslnú výrobu veľmi vhodné. Skúste v rovníkovom pásme pracovať v pásovej výrobe alebo pri vysokej peci. Navyše komparatívna výhoda mnohých tropických krajín ich tlačila do špecializácie na určité rastlinné produkty. V takýchto monokultúrnych poľnohospodárskych spoločnostiach vlastníkov hlavného produktívneho prostriedku - pôdy - máločo nútilo prispievať k domácemu technologickému rozvoju alebo vyplácať vyššie mzdy a teda prispievať k zvyšovaniu kúpyschopnosti pracovnej sily. To sú tie príslovečné „banánové republiky". Rovnaké je to v prípade krajín závislých od vývozu nerastných surovín. Vlastníci pôdy si pomerne ľahko vytvorili mocenský monopol, nemali záujem rozširovať vzdelávanie (pretože nepotrebovali domáci technický rozvoj).
Nie je náhoda, že demokracie sú záležitosťou priemyselných spoločností. Mocenská elita v mnohých krajinách Tretieho sveta prinášala do krajiny kapitalizmus dosť odlišný od západného. Kapitalizmus založený nie na technologickom rozvoji, ale na čistom žmýkaní pracovnej sily. Hospodárstvo, kde pracovná sila nie je zároveň zdrojom dopytu daného hospodárstva, kde sa kapitál tvorí nie cez technický rozvoj, ale hromadením jedného výrobného prostriedku (pôdy).
Klimatické a pôdne podmienky sú, pravda, iba časťou mozaiky. Podstatné je uvedomiť si, že spoločenské štruktúry sa tvoria dlhodobo. A v silnej závislosti od prostredia.
Mnohé krajiny nemajú liberálne formy vlády jednoducho preto, že ich vývoj k tomu nijako netlačil, práve naopak. Poľnohospodárske spoločnosti boli v strete so západným kapitalizmom tlačené do pozície dodávateľa plodín či nerastných surovín, ich vládnuce elity boli tlačené do monopolizácie moci. Najostrejšie príklady možno nájsť tam, kde prísun kapitálu na budovanie plantážového hospodárstva a zároveň možnosti politického zasahovania zahraničného kapitálu boli najjednoduchšie. Stredná Amerika.
Takže, ak napríklad dnes mnohí poukazujú na to, že liberalizácia obchodu s Tretím svetom častokrát iba prispieva k zhoršovaniu situácie domáceho obyvateľstva, nejde vždy o hurásocialistické ideologizovanie, ale názor podporený empirickým skúmaním a analýzou.
Doplnené 26. 2. 2007:
Ekonomická geografia je dnes už poriadne rozvinutá podmnožina ekonómie a geografie, s vážnymi vedeckými časopismi ako Economic Geography či Journal of Economic Geography. Pre úvod do problematiky možno odporučiť napr. článok od Sachsa a spol., vydaný Svetovou bankou. Začínajú rozsiahlou štatistickou analýzou, ktorá ukazuje, samozrejme, extrémne silný vzťah medzi podnebím a úrovňou príjmov/hospodárskou vyspelosťou. Tento vzťah dominuje aj nad ďalšími postupne analyzovanými premennými.
Veľmi stručný vstup o ekonomickej geografii má aj Wikipedia.
