Vybehol som do budovy oproti, kde sme mali klubovňu s televízorom. Tam už boli ďalší dvaja, traja ľudia, ale káblovka nejako nešla. Spomenul som si, že moji susedia majú na izbe televízor a tak sme vybehli zase von. Jeden z nich už stál v otvorenom okne a kýval nám, aby sme šli dovnútra. Dvere sme ani nezavreli, v nasledujúcej hodine sa izba zapľňala...
Na ten prvý okamih nezabudnem. Na obrazovke stála už len jedna z Dvojičiek. Dva roky pred tým som bol v New Yorku a návšteva World Trade Center patrila k najväčším zážitkom pobytu. Zhora bol nádherný výhľad na Manhattan. Okrem toho sa mi celá stavba vždy veľmi páčila. A teraz tam už neboli dvojičky, iba jedna budova. Jednoducho to nedávalo zmysel. „To čo má byť? To je vážne jedna z tých budov preč?“ pýtal som sa spolužiaka. „Áno, druhá spadla, je fuč!“ kričal.
Stáli sme a debatovali, čo sa vlasnte deje. Potom zrazu, akoby úplne pomaličky, sa začala zosýpať aj druhá budova. Pamätám si ticho v CNN, kde akoby ani reportér tomu nemohol uveriť. Až po chvíli vypustil niečo v štýle „oh-my-god“. V izbe prepukla hystéria, dievčatá sa rozplakali.
Ďalej sme sledovali telku, správy boli zmätené, chvíľami sa objavili informácie, že mohlo byť unesených až deväť lietadiel. Do toho útok na Pentagon, atakďalej.
Vyučovanie bolo samozrejme zrušené, a tak sme zväčša ďalej sledovali spravodajstvo. Pomerne rýchlo sa na campuse objavila nemecká policajná hliadka, predse len sme boli americká inštitúcia. Keď sa situácia trochu upokojila, CNN dávala v priamom prenose dojmy ľudí z ulíc. Jedna žena im takto opísala, odkiaľ a kam ide, čo videla, a potom zrazu začala hovoriť, ako dúfa, že vláda rýchlo nájde tých zodpovedných svinských teroristov a zničí ich. Spolužiak, od ktorého by som to ani nečakal, sa zrazu rozkričal na televízor: „To je hrôza, presne kvôli takýmto ľuďom nás všetci nenávidia, lebo nám vždy ide o to, čo najrýchlejšie niekoho zbombardovať!“
Neskôr popoludní sme mali stretnutie so šéfstvom školy. Chvíľu som sa rozprával s mojím učiteľom histórie. Spýtal som sa ho, kedy tipuje, že sa zaútočí na Afganistan a zároveň som sa zasníval, že by som chcel mať aspoň pár tisíc dolárov v akciích Raytheonu. Je fakt, že FT čoskoro potvrdil, že Raytheon v týždni od znovuotvorenia obchodovania zaznamenal najväčší nárast hodnoty akcií.
Ďalšie dni boli peknou prehliadkou medzinárodnej solidarity. Zo široka-ďaleka prichádzali miestni položiť kvety k stožiaru s vlajkou školy, z ktorej sa tak prirodzene stal akýsi pamätník obetiam. Väčšina z nás zakrátko išla aj na ekumenickú bohoslužbu, ktorá sa pri tejto príležitosti zorganizovala.
USA sú mnohotvárna krajina a také boli aj reakcie mojich spolužiakov. Už v prvý večer som počul, ako sa skupinka z nich baví o tom, že za útokmi stojí vláda, niečo ako Pearl Harbour. Vojna ako dobrý biznis a udržiavania poslušnosti. Na druhej strane ma jeden chalan o pár dní presviedčal, že Dvojičky spadli len preto,že sa na ich stavbu použila kórejská a nie americká oceľ. A otázky, nenápadné otázky. Vdova po americkom letcovi, ktorá sa usadila v Nemecku a bývala neďaleko od nás, ma občas brávala na partiu bridžu a podobne. Teraz sa nenápadne vypytovala, či je slovenská vláda „proti terorizmu“ a akým mám na to názor ja... Americký pastor, ku ktorému sme občas zašli v nedeľu na obed mal najprv s nejakým svojím priateľom po obede obligátnu diskusiu o Biblii. (Bože, tie diskusie – napríklad mudrovali, že keďže podľa Písma Boh povedal „go and REPLENISH the Earth...“ musela byť veľká potopa v skutočnosti už druhá v poradí. Vôbec by nemalo zmysel poukázať na to, že po JEDNEJ potope sa musí zem RE-kultivovať a teda tam sedí jedna potopa, ani to, že v rôznych verziách Biblie sú použité rôzne výrazy.) Anyway, po diskusii som prišiel ako cudzinec na rad ja. A zase: je Slovensko na správnej strane, atakďalej. Keď som povedal, že v prvej irackej vojne bol aj československá kontingent, ďakovali mi, akoby som ho tam vyslal ja.
Moji spolužiaci, ktorí boli činní ako vojenská záloha, mali na celú vec svojský názor. Väčšinou sa báli, že budú povolaní do vojen, o ktorých správnosti neboli vôbec presvedčení. Neboj, uisťoval som jedného, veď Afganistan bude len malá operácia, na teba sotva dôjde. Dúfam, že dnes netrčí v Iraku...
Už dávno nie sme všetci „Američanmi“. Sú tí „s nami“ a tí „proti nám“.
Čo už. Taká je politika.
