Vysokí spravodajskí a armádni dôstojníci vo výslužbe, či diplomati ako Joseph Wilson, kritizovali rôzne aspekty vojny, od jej falošnej zámienky (údajné vlastníctvo zbraní hromadného ničenia), až po samotné vedenie operácií a následnej okupácie.
V Iraku zmizli milardy dolárov nielen amerických daňových poplatníkov, ale aj tie, ktoré Irak získal z predaja ropy. Mali byť použité na jeho obnovu, ale skončili v rukách rôznych kontraktorov, ktorí nevykonali fakturované práce, alebo sa použili na financovanie súkromných armád. Pred pár mesiacmi vydal zaujímavú knihu o priebehu okupácie aj jeden z poradcov americkej vlády práve pre túto činnosť, ktorý poukazoval na to, že počas prvých mesiacov sa okupačná správa neunúvala zohnať ani len arabsky hovoriacich expertov. V Británii zase noviny priniesli výpisy z predtým utajených rokovaní prezidenta Busha s britskými predstaviteľmi, na ktorých Bush uisťoval, že po invázii nijaké vnútorné boje v Iraku nehrozia.
Medzi prominentných kritikov sa minulý týždeň zaradila aj samotná americká ministerka zahraničných vecí. Pravda, nekritizovala inváziu ako takú, iba ministra obrany Rumsfelda za taktické chyby, ale dosť ostro.
A tento týždeň sa generál Charles Swannack, ktorý sa na invázii osobne podieľal, zaradil k ďalším štyrom generálom vo výslužbe, ktorí verejne vyzvali Rumsfelda, aby odstúpil.
Niežeby jeho odstúpenie nejako pomohlo irackým občanom, ktorí si nijakú nádej na život v mieri v dohľadnej dobe robiť nemôžu.
