Na jednej strane ústa plné mieru, spolupráce, európskych hodnôt. Na druhej provokácie a agresívne kampane.
Maďarský prezident prichádza na „súkromnú návštevu" - v početnom sprievode a reční na moste pred novinármi. Dobre vie, že obcikávanie teritória v podobe odhaľovania sôch a rečnenia za prítomnosti maďarských vlajok vnímajú okolité štáty s podráždením. Napriek tomu do poslednej chvíle trvá na svojom pláne.
Slovenskú vládu tým postavil do dosť nepríjemnej situácie, ako na to správne v Pravde upozornil Dag Daniš. Ak by po Sólyomovi niekto začal hádzať vajíčka, slovenská polícia by musela chrániť cudzieho štátneho príslušníka, pre ktorého aktivity slovenské obyvateľstvo nemá pochopenie a nemalo by ani pre tú ochranu. Alebo by ho nechránila, čo by bolo ešte horšie. Zákaz vstupu bol tvrdý krok. Možno sa o ňom hádať, ale dôvody vlády boli pomerne jasné.
Tento čardášik je však nič v porovnaní s tým, čo sa rozpútalo ohľadom „jazykového zákona". Iste, možno nebolo treba zbytočne provokovať rozsiahlou novelizáciou jedného zákona a problematika sa dala ošetriť elegantnejšie (a adresnejšie) inými právnymi normami. A hlavne, Maďaričovo ministerstve vyslovene zlyhalo v komunikácii. Zákon sa nenamáhali vysvetliť, robia to až dodatočne. To ale NIJAKO neospravedlňuje hystériu, ktorú ohľadom tohto zákona rozpútali rôzne lobby na „obranu maďarských zájmov" (za vydatného prispenia, napríklad, denníka SME, ktorý sa do zákona s radosťou pustil). Vo svojej podstate zákon naozaj ošetruje len to, aby sa dalo reálne pre slovenčinu zabezpečiť postavenie úradného jazyka. Kampaň, ktorá ho vykresľuje napríklad ako nástroj na zakazovanie maďarčiny v súkromnom styku je hnusná, lživá a v konečnom dôsledku zbytočná. Jediný, kto z nej profituje, sú maďarskí politici. Aj to len z hľadiska svojich krátkodobých záujmov. Ak si nieko vo vnútri Maďarska myslí, že vytrvalými snahami o diskreditáciu susedných krajín raz dosiahnu zvrátenie Trianonu proti prirodzenej koalícii Rumunska, Srbska a Slovenska (ktoré by navyše malo podporu Čechov, kvôli problematike sudetských Nemcov a prirodzenej vzájomnej náklonnosti) tak je značne naivný.
Večná škoda, že tieto ťahanice pomáhajú udržiavať protimaďarské nálady aj na Slovensku. Pretože to bráni spoznávaniu Maďarska, zaujimavej krajiny s bohatou históriou. A najmä to pomáha zachovávať nechutné, vulgárne postoje voči našim občanom, ktorých rodným jazykom je maďarčina. Slovenský nacionalizmus a là SNS, akokoľvek je trápny, je v podstate iba reakciou. Už by bol dávno na vyhynutie, keby ho neživila druhá strana.
Slovenská diplomacia vytrvalo ponúka stretnutia na najvyššej úrovni. Maďarská strana si vždy nájde zámienku, ako sa im vyhnúť. A potom začne pre svet mávať ratolesťou. Medzitým klamstvá a snahy o kompromitáciu Slovenska na medzinárodnej scéne.
„Podávam slovenskému národu priateľskú ruku," píše v dnešnom SME maďarský premiér. Zabudol dodať, že na konci tej ruky je vztýčený prostredník.
