Bulvárne médiá ponúkajú určitý špecifický pohľad na svet. Všimnime si techniku. Správne bulvárne noviny sú plné zrnitých fotiek slávnych ľudí „v nestrážench okamihoch“, podané zo zvláštneho, paparazzovského uhla. V skutočnosti je táto nekvalita vo väčšine prípadov hraná – pri dnešnej technike nie je získanie veľmi kvalitných fotiek problém. Ide o to, aby čitateľ mal pocit sledovania niečoho tajného, neobyčajného, cez kľúčovú dierku.
A koho sleduje? Celebrity, bohatých ľudí. Bulvár stojí na dvoch žánroch článkov. Jeden druh sú príbehy obyčajných ľudí v neobyčajných okolnostiach, kde sú obeťami nejakej vyššej moci. Netradičné havárie, bizarné násilie, a tak podobne. Oveľa dôležitejší žáner, ktorý definuje samotný bulvár, sú články o pokleskoch slávnych a/alebo bohatých.
Bulvár je médium pre jednoduchého človeka, pre ktorého sa svet stáva neskutočne náročným. Preto mu ponúka možnosť identifikácie s inými ako obeť a možnosť lacného, milisekundového moralizovania pri pohľade na tých „vyvolených“.
Aby bulvár mohol rásť, potrebuje dve veci. V prvom rade rozvinutú kapitalistickú spoločnosť, s nerovnosťami príjmov a spoločenských postavení. S komplikovanou socio-politickou štruktúrou rozhodovania, ktorá zneisťuje. No a po druhé, bulvár si musí svoj trh šikovne a neustále konštruovať. Bulvár je typickým príkladom toho, ako sa dopyt vytvára. Koho, preboha, zaujímali pred rokom-dvoma skromné článočky o Paris Hilton, ktoré sa zrazu začali vynárať v Novom čase? Dnes, myslím si, by veľké skupiny obyvateľstva túto fatamorgánu identifikovali ľahšie ako Čechova, Watsona a Cricka, a podobne.
Svet bulváru závisí od vytvárania vzťahov, kde nie je dôležité povolanie, ale krátkodobá rola. Dobre sa to sleduje na príklade tých, ktorí vlastne komediantmi sú tak či tak. Keď pred pár rokmi prebehla u nás „Zamatová revolúcia“, robili ju zčasti herci. Keď herci ešte pomerne nedávno, „za Mečiara“, protestovali blokovaním ministerstva kultúry, národ si ich všimol. Keď vydávali pred pár týždňami vyhlásenia na ochranu kultúry (no, J), už to veľký dojem nevytvorilo. A zajtra, zajtra nijakí herci v zmysle národných hrdinov nebudú.
Bulvár patrí ku kapitalizmu takisto ako napríklad direct marketing. Ten pre nás dnes predstavuje len zapĺňanie schránok otravnou reklamou. V ďalšej fáze hospodárskeho rozvoja však budeme mať nevyžiadané reklamné telefonáty, stále viac „osobných listov“ ktoré budú marketingovým trikom a podobne.
Sú veci, ktoré si vždy od „svetlej budúcnosti“ zvykneme odmýšľať. Potom nás ich príchod prekvapí, a stále si myslíme, že ide len o nejaký náhodný fenomén, ktorý sa dá ľahko vymazať, ktorý nesúvisí s celkovým vývojom spoločnosti.
Bulvár, to je spôsob rozmýšľania, zavádzanie superjednoduchých konverzačných vzorcov do každodennej spoločenskej interakcie. Bulvár, to nie je jeden denník a zopár „lifestyle“ časopisov. To je komplexný priemysel spravodajstva, reklamy a spotrebného tovaru, ktorý „robí všetko jednoduchšie.“
Sme len na začiatku bulvarizovania. Už nie sme tesne „po“ nejakej dejinnej udalosti, plní očakávaní. Politická scéna už nie je jasne polarizovaná. Politici už nie sú totalitní mocipáni, môžeme ich vo voľbách ľahko vymeniť, alebo nie...? Vytúžená budúcnosť v podobe dostatku materiálnych statkov pre niektorých akosi stále neprichádza. Pre iných áno, a nejako ich to už nenadchýňa. Noviny začínajú byť plné všelijakých správ o „schodku na bežnom účte“, „hypotekárnych záložnych listoch“, rozvoji „retailového bankovníctva“... Vedci zase niečo vymysleli, so zložitým vzorcom, ale možno to nie je nanič. A možno hej, vraj budeme vyrábať antihmotu a nízkotučné jogurty vraj dnes pre zmenu nie sú zdravé. Všetko je to akési komplikované.
Len Paris Hilton je pochopiteľná. Je zvodne ohraničená niekoľkými jasnými termínmi. Je bohatá. Natočila porno video. Bola na MTV. Každú chvíľu prichádza s niečím novým. Je sexi. Zobrala si rovnako bohatého manžela. Špina. Milujem ju.
