Teraz už vážne. SaS nie je strana, ktorou sa treba vážnejšie zaoberať. Majú v podstate dve priležitosti, ako svojim zakladateľom zabezpečiť vplyv v politike, keďže samostatne na parlament sotva dosiahnu. Prvá je získať dostatočnú podporu na to, aby to pred voľbami odjedalo percentá a teda vadilo SDKÚ, ktoré by ponúklo strane podobný obchod, ako kedysi DS. Zaujímavé miesto pre zopár predstaviteľov na kandidátke či nejakého dokonca vo vláde, zvyšok prebrať do svojich štruktúr. Druhá je uchytiť sa na lokálnej úrovni, v Bratislave a v bratislavskom VÚC. Ak však budú v SDKÚ chytrí, proti blogovej ministrane ľahko prijmú preventívne kroky.
Ale dnes ma zaujal ich billboard. Sľubujú znížiť počet poslancov na 100. Nuž, je to minimálne príležitosť na zamyslenie sa nad princípmi fungovania zastupiteľskej demokracie.
Prečo vlastne radikálne neznížiť počet poslancov? Napríklad na 50? Alebo na „mojich" 10? Vynárajú sa dve principiálne otázky. Po prvé, problém koncentrácie moci. Ten je mnohovrstevný. Znižovaním počtu napríklad stúpa váha jednotlivého poslanca. Pri nekalom získavaní vplyvu (napríklad pri hlasovaniach o zákonoch) treba v menšom parlamente skorumpovať menej poslancov. Ale tým jednotlivým poslancom bude možné ponúknuť vyššie sumy, čiže vzrastie aj ich motivácia nechať sa skorumpovať.
Platia aj iné vzťahy, napríklad viac poslancov, viac vzájomne sa kontrolujúcich hláv.
Po druhé, parlament je zastupiteľský orgán. Poslanci by mali byť, aspoň teoreticky, k dispozícii svojim voličom. A tiež straníckym štruktúram, keďže moderná demokracia je stranícka demokracia. Čím menej poslancov, tým viac ľudí, ktorých musí každý z nich pokrývať.
Mimochodom, v susednom Česku sa médiá snažia aspoň z času na čas kontrolovať, ako poslanci dodržiavajú stanovené časy, keď sú v kanceláriách k dispozícii svojim voličom. V niektorých krajinách, zvlášť s väčšinovým volebným systémom (napr. Veľká Británia), kde jeden poslanec výhradne zastupuje jeden okrsok, je úplne nemysliteľné, aby bežný poslanec nebol pravideľne so svojimi voličmi v kontakte. Nezachytil som však, žeby sa slovenské médiá nejako zaujímali o túto stránku poslancovania - koľko času poslanec strávi v styku s voličmi, s odborníkmi, alebo inak „v teréne". Oveľa viac ich zaujíma, ako poctivo poslanci dodržiavajú nezmyselný „štikačkový" systém - poslanci sa chodia nudiť do parlamentnej budovy, a čím viac času tam zabijú, tým viac sú verejnosti predstavovaní ako vzorní zastupitelia.
Takže tak. Otázka počtu poslancov je otázka nachádzania nejakého optima vzhľadom na protirečivé požiadavky (rozptýlenie moci, konkurencia, efektívne zastupovanie... versus náklady).
Iste, je možné, že v SaS si povedali, že 100 je optimu bližšie ako 150 a preto navrhujú tento počet. Ale na webstránke s argumentami o tomto bode ich navrhovaného referenda sa nič také nenachádza. Uvedené argumenty možno zhrnúť do všeobjímajúceho „poslancov treba menej, lebo sú to darmožráči."
Hm, keď mám pravdu povedať, nielen tento bod, ale celý marketingový obsah stránky je asi taký, že „populistický" Smer, z ktorého majú „sasáci" hlavného strašiaka, popri tom vyzerá ako strana váhavých a na politiku príliš filozofických intelektuálov.
Ale čoby človek neurobil pre teplé miestečko v tom nenávidenom parlamente alebo na ministerstve.
Ale namiesto SaS voľte radšej mňa! Nikto vám nedá toľko, koľko ja vám môžem sľúbiť! A to je fakt : )
