Výročie “Veľkého októbra“

7. novembra si pripomíname výročie „Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. (Asi každý vie, prečo kvôli používaniu juliánskeho kalendára v Rusku v roku 1917 hovoríme o „októbrovej revolúcii, hoci podľa dnešného celoeurópskeho štandardného, gregoriánskeho, kalendára, sa stala v novembri.) Namiesto komentára ponúkam zopár postrehov ohľadne štúdia bolševickej revolúcie, fungovania Sovietskeho zväzu i post-sovietskeho života.

Písmo: A- | A+

 

S Októbrovou revolúciou som sa prvýkrat do detailov stretol počas štúdii na strednej škole v Británii v prvej polovici 90-tych rokov. Dovtedy som mal iba veľmi skečovitý obraz, ktorý nám podávali na slovenských školách do roku 1989 - a aj po ňom.

Revolučné udalosti v Rusku 1905-1917 a prvé roky sovietskeho Ruska boli v mojom kurze histórie povinné. Bolo to krásne štúdium, preberali sme kopu dobových historických prameňov (od novinových článkov po armádne rozkazy) aj celú škálu analytickej literatúry. Žiadne rapotanie kľúčových dátumov a schematizovaný súhrn udalostí, ale poctivá historická práca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samotné fungovanie Sovietskeho zväzu som si už študoval samostatne, neskôr.

Popri prácach popredných sovietológov musím vyzdvihnúť dve knihy, ktoré podľa mňa opisujú Sovietsky zväz stručne, ale neuveriteľne plasticky.

Prvou je Zvláštní správa č. 4 od slávnych českých cestovateľov Zikmunda a Hanzelku. Dostali sa pod ochranou najvyšších miest v Moskve na veľa bežne nedostupných miest, hovorili s riaditeľmi podnikov, s bežnými ľuďmi. A napísali z toho veľmi úprimnú správu, ktorá poskytuje jednak množstvo zaujímavých anekdôt na ilustráciu problémov fungovania krajiny, jednak veľa analytických pohľadov.

SkryťVypnúť reklamu

Druhou knihou je Impérium od známeho poľského novinára Ryszarda Kapuścińskeho. V časoch konca perestrojky sa na rozdiel od ostatných zahraničných novinárov rozhodol namiesto sledovania dramatických udalostí v Moskve cestovať po periférii rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu a opísať tragédiu žitia v impériu cez fragmenty životných príbehov obyčajných ľudí.

Samozrejme, tragédia impéria pokračuje aj po zániku Sovietskeho zväzu. Problematiku čečenskej vojny krásne podali ruskí filmári v kúskoch ako Kavkazský väzeň alebo Dom bláznov. Biedu nepotrebných občanov v kontraste s prázdnym životom "nových Rusov" zase pekne vykreslil film Babička. A naozaj veľmi plastický pohľad na život v dnešnom Rusku podáva švédsky režisér Lukas Moodysson vo filme Lilja 4-ever. Je to dielo len pre silné žalúdky, nekonečne smutný dokument o tvrdom koristníctve, kde obeťami sú v tomto prípade deti.

Juraj Draxler

Juraj Draxler

Bloger 
  • Počet článkov:  253
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDôchodkové veciCestopisyPraktické radyImpresieEkonomické zamysleniaMoje alter egoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

307 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

111 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu