V politike sme (možno aj našťastie) zatiaľ krátko. Je nám však úplne jasné, čo priniesla a prináša Európska únia pre svet, Európu i Slovensko. Vieme pridobre, že za 66 prakticky bezvojnových rokov (vojna v bývalej Juhoslávii je z iného súdka) vďačíme úspešnej realizácii európskej myšlienky velikánmi ako Schuman, Adenauer, De Gasperi, i ďaľšími európskymi politikmi. Oceňujeme zásadný spoločenský a ekonomický pokrok, za ktorý vďačíme európskej integrácii. Sme presvedčení Európania, nielen preto, že Slovensko leží v samom strede starého kontinentu, ale preto, že vieme, že iba spoločným postupom môže byť Európa i každá jej krajina dlhodobo úspešná. Je toho podstatne viac, čo nás robí presvedčenými zástancami európskej integrácie, tu však nie je dosť miesta na vyčerpávajúcu argumentáciu.
Netajíme sa však kritickým názorom k veciam, ktoré považujeme pre spoločný európsky projekt za škodlivé a nesprávne. Tieto vyplávali na povrch v komplikovaných časoch svetovej krízy, hoci varovných signálov bolo dosť už aj predtým. Najmarkantnejšie sa materializovali pri rôznosti názorov na riešenie dlhovej krízy v Eurozóne. Nakoniec viedli aj k pádu vlády Ivety Radičovej, hoci podľa môjho názoru pani premiérka mala aj iné politické východiská. To však nie je témou tohto príspevku.
Nie sme v EÚ ani Eurozóne jediní, ktorí nesúhlasia s riešením dlhovej krízy ďaľšími dlhmi, t.j. dočasným resp. trvalým eurovalom. Samotní jeho zástancovia tvrdia, že si ním len draho kupujú čas, lebo iné riešenie zatiaľ nemajú. Nám naši domáci oponenti tiež vyčítajú, že nenavrhujeme alternatívu voči eurovalu. To nie je pravda. My tvrdíme od začiatku konzistentne: vráťme sa k princípom, nezadlžujme zadlžené krajiny ešte viac, keď vieme, že svoje dlhy nikdy nesplatia. My ich tým vôbec nezachránime, iba zachraňujeme tých, ktorí doteraz na nich dobre zarábali a tých, ktorí im dovolili rozšafne sa zadlžovať. Dnes už mnohí renomovaní ekonómovia ale aj politici navrhujú presne tie isté kroky, ktoré sme pár mesiacov dozadu navrhovali my a boli sme označení za nezodpovedných antieurópanov. Dnes je odpisovanie gréckych pohľadávok bánk, tzv. haircut, realitou a to v ešte vyššej miere, ako sme to navrhovali v lete my. Dnes už nie je žiadnym tabu možnosť odpredaja aktív štátov, ktoré sa ocitajú v krízovom režime. Prečo európski politici nezverejnia aj dôsledky odpisu dlhov niektorých krajín a krachov bánk s tým spojených? Domnievam sa, že preto, lebo by sa jasne ukázalo, že doterajšie rozhodnutia a odďaľovanie nepríjemného riešenia spôsobilo len zhoršenie situácie a následkov.
Sme zásadne proti obrovskej a drahej byrokracii, ktorá prerastá ako chobotnica štruktúry Európskej únie. Je priam drzé, že Francúzsko blokuje zrušenie druhého sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Pravidelné sťahovanie z Bruselu do Štrasburgu a späť hltá viac ako 25 percent prevádzkového rozpočtu Europarlamentu. Nemôžeme súhlasiť ani so zbytočnou a nebezpečnou centralizáciou moci a postupným odbúravaním základného princípu subsidiarity, na ktorom je integrácia postavená. Nemôžeme súhlasiť so znevýhodňovaním ekonomicky zaostalejších krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko, pod pláštikom riešenia krízy.
Naše kritické názory sú principiálne proeurópske, pretože neriešenie kritizovaných problémov skutočne môže priviesť Európsku úniu k zániku.
Nie sme Antieurópania, nie sme Euroskeptici, sme len kritickí presvedčení Európania. Európska únia diskusiu a kritiku potrebuje, aby prežila a úspešne sa rozvíjala. Je to želanie i cieľ mňa i mojich straníckych kolegov.
