Juraj Droba
Pokračujem
Od volieb prešli štyri roky a to je čas na bilanciu. A tiež rozhodnutie, čo ďalej.
Optimista, ktorý verí, že Slovensko vie byť lepšie. Cestovateľ. Platonický športovec. Otec veselého deväťročného chlapca. Zástanca slobody a zodpovednosti. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík: Bratislava, Nezaradené, Súkromné
Od volieb prešli štyri roky a to je čas na bilanciu. A tiež rozhodnutie, čo ďalej.
Akoby to boli dva rôzne svety. Jeden vizionársky a moderný, druhý sa vracia do minulosti. Prvý reprezentuje pápež František, druhý slovenská pobočka katolíckej cirkvi. A ako veriacemu mi je ľúto, že sa od seba vzdaľujú.
Vlna kritiky proti turistom v poslednej dobe valcuje internet. Neoprávnene. Škodíme tým len sami sebe.
Obstarávania na vozidlá MHD v Bratislave sú dlhodobo neštandardné. Kvôli tomu potom prichádzajú Bratislavčania o lepší komfort cestovania, ale aj o peniaze. Zarába ktosi iný.
Problém skládky vo Vrakuni si prehadzujú orgány štátnej správy ako horúci zemiak už viac ako 20 rokov.
Písal sa rok 1993. Verejné obstarávanie na správu svetelných križovatiek v Bratislave vyhrala firma Siemens. Odvtedy pribudli desiatky nových svetelných križovatiek, dodávateľ však ostáva. Žiadna nová súťaž. Biznis donekonečna.
Bratislava nie je Bangladéš aj preto, že ľudia v samospráve vedia viac ako len rozoznať trávnik od parkoviska. Avšak, tí, ktorí majú nielen uši a oči, sú pre kšeftárov v politických funkciách mimoriadne nebezpeční.
Ešte pred mesiacom sa zdalo, že od januára nastane v uliciach Bratislavy tma, pretože mesto nestihlo vyhlásiť súťaž na dodávateľa služieb verejného osvetlenia. Mesto však problém vyriešilo. Svojsky. Bez súťaže.
Bratislave koncom roka vyprší zmluva na dodávku verejného osvetlenia. Novú zmluvu mesto podpísať nestihne. Ostane Bratislava v tme? Alebo bude míňať ďalej, akoby sa nechumelilo?
Budova bývalej nemocnice na Bezručovej ulici v Bratislave padla za obeť firme blízkej Jurajovi Širokému. Nezabránil tomu ani fakt, že išlo o pamiatkovo chránený objekt. Bratislava tak prišla o ďalšiu vzácnu budovu.
V nedávnej diskusii na RTVS zahlásil: „Ak nechceme porušiť princípy právneho štátu, nemôžeme zrušiť amnestie“. Takže Mečiarove amnestie sú jedným z princípov právneho štátu?
Na Slovensku sú kliky. A sú všade. Vo veľkej politike i v malej. Kliku tvorí miestna šľachta. Tá však má od skutočnej aristokracie tak nedostižne ďaleko ako zadné koleso bicykla od predného.
Po roku 1948 sa komunisti porátali s predstaviteľmi československej buržoázie a inteligencie ako krvilačná, pomstychtivá svorka. Zabíjali, zatvárali, mučili, vyvlastňovali, vyháňali.
Nie som NATO hujerom a nemyslím si, že Aliancia vždy robí správne rozhodnutia. Kadáfí, Mubarak a Hussein boli síce gauneri, terorizujúci vlastných ľudí, ale...
Europoslanci Boris Zala a Monika Flašíková-Beňová sa v týchto dňoch stali akýmsi svedomím Smeru. Aj oni povedali, že v trupe lode je obrovská diera. Akurát u nich sa to viac cení, lebo sú zvnútra.
Pod Bratislavským hradom od reštaurácie Rybársky cech až po Most SNP sa tiahne kruté svedectvo zanedbanosti nášho hlavného mesta. Miesto reprezentačnej zóny bezútešný kus vzácnej zeme zakrytý za stenou bilboardov.
Na výsledkoch nedávneho prieskumu sme sa zase mnohí zasmiali. A zase cez slzy. Slováci z krajín V4 najviac dôverujú Rusku a najmenej USA. Mýty a symboly, bohužiaľ, porážajú empíriu.
Asi to poznáte. Vysoké školy vychrlili tisícky expertov na marketing a čoskoro sa všetky tie verejné monopoly na MHD či vodu a kanalizáciu, kde sa zamestnali, začali prsiť tým, že sú „lídrom v prozákazníckej orientácii“.
Cena SMS lístka v bratislavskej MHD od prvého apríla znenazdajky stúpla o tretinu. Bratislavčania cestujú drahšie ako v Prahe alebo Brne. Zdá sa, že dopravný podnik robí všetko pre to, aby čo najviac ľudí cestovalo autom.
Predstavte si to takto: Z piatich dejstiev Hamleta vypadnú štyri. Dráma trvá necelých 20 minút, potom padne opona.