Minulý rok ústavný súd účinnosť inkriminovaných ustanovení v zákone o elektronických komunikáciách pozastavil na podnet opozície. No definitívne o ich protiústavnosti rozhodol až včera.
Aby bolo jasno, poslanci Smeru, HZDS a SNS pred pár rokmi presadili, aby polícia mohla získať napríklad takú informáciu, že z vášho mobilného telefónu bol v tom a v tom čase, v tom a v tom dni uskutočnený hovor s tou a tou dĺžkou na to a to telefónne číslo (tzv. základné údaje o telekomunikačnej prevádzke); a taktiež údaje, podľa ktorých bolo možné telefonujúcich lokalizovať do tej miery, že hovor bol priradený ku konkrétnej základňovej stanici. Týkalo sa to podobne aj internetovej komunikácie. Nemusíte mať veľa fantázie, aby ste prišli na to, že ide o mimoriadne citlivé dáta o vašom súkromí. V tom čase som bol členom top manažmentu T-Mobile a doteraz si pamätám na naše interné diskusie, keď mala táto zmena nastať.
Zatiaľ čo Fico a spol. otvorili dvere Veľkému bratovi dokorán, Ústavný súd ich teraz definitívne zabuchol. Zatiaľ čo v chápaní vtedajších vládnych poslancov stálo právo občanov na ochranu súkromia pod právom policajtov vstupovať im do neho, opozícia to videla presne naopak. A Ústavný súd jej dal za pravdu. Ústava totiž hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Uloženie povinnosti archivovať údaje o komunikácii a poskytovať ich silovým zložkám bolo NEOPRÁVNENÉ. Suché, ale dôležité slovo!
V širšom kontexte ide o hodnotový spor o povahe štátu, o chápanie vzťahov medzi občanmi a štátnou mocou. Takýchto sporov bolo medzi Tatrami a Dunajom veľa a prebiehajú neustále. Po rokoch ponovembrových zápasov to vyzerá tak, že slovenskí „lumpennacionalisti“ a „pseudosocialisti“ tradične inklinujú k oslabovaniu základných práv občanov a k posilňovaniu represívnej moci. Slovenská pravica (aj konzervatívna aj liberálna) tieto občianske práva naopak dôsledne chráni. Dnes, keď Smer hrá voči nám presilovku piatich proti trom, nezaškodí si tieto základné postoje k slobode pripomenúť. Na príklade telekomunikačného špicľovania jasne vidieť, že aj menšina niekedy dokáže čeliť zlu. Len treba chcieť.