Pri dôslednejšej analýze uplynulých komunálnych volieb sa dá konštatovať, že pravica ich vlastne neprehrala, lebo aj keď prehrala najmedializovanejšie súboje v krajských mestách, celkové súhrnné výsledky v zastupiteľstvách po Slovensku nie sú porážkou. Ale ani víťazstvom.
Pohľad na Bratislavu
Dobré televízne vystúpenie v debate dokáže kandidátom pomôcť, ale voľby nedokáže vyhrať. Zlá debata zato dokáže voľby kandidátovi úplne pokaziť. Prvý v histórii si to na vlastnej koži vyskúšal Richard Nixon v roku 1960. To isté sa prihodilo aj Magde Vášáryovej v prezidentských voľbách v roku 1999, keď vďaka nešťastnému TV vystúpeniu skončila s menej ako 7 percentami na treťom mieste. Svetovou raritou však je, keď voľby pokazí 11 rokov staré TV vystúpenie. V ňom totiž vidím úplný zárodok tohtoročného neúspechu Magdy Vášáryovej. Voliči dodnes nezabudli na emotívne vystúpenie, ktoré kandidátku dokázalo urobiť nezvoliteľnou aj o dekádu neskôr.
Novembrové voľby boli v Bratislave zaujímavé tým, že voliči nevolili primátora podľa svojich dlhodobých straníckych preferencií, ale podľa „track recordu" kandidátov. Tým ukázali svoju vyspelosť a schopnosť rozhodovať sa nezávisle na tom, čo im diktovali stranícke centrály. Isté je len to, že voliči Smeru volili Ftáčnika.
Za kľúčový moment prehry Magdy Vášáryovej považujem, že jej tím buď nerobil výskum, alebo ho robil, a nevedel, ako naložiť s jeho výsledkami. Pravidlá politického marketingu hovoria, že minimálne 10% rozpočtu kampane treba investovať do výskumu. Málokto to dodržiava a podcenila to aj kampaň Magdy Vášáryovej. Pod výskumom pritom nemyslím tzv. „horse-race", inými slovami preferencie jednotlivých kandidátov, ale kvalitatívny hĺbkový výskum silných a slabých stránok jednotlivých kandidátov a následné nastavenie stratégie. Manažéri jej kampane odignorovali vnímané charakteristiky Magdy Vášáryovej u kritickej masy pravicových voličov (príliš reprezentatívna, málo manažérska, emotívna pani herečka bez komunálnych skúseností). Ja si myslím, že Magda Vášáryová mala šancu v jasne pravicovej Bratislave zvíťaziť za dvoch podmienok: minimálne o rok skôr sa mala pozicionovať ako skúsený človek z komunálu (čo nemohla, lebo ešte nemala nomináciu) a jej tím mal dôsledne pracovať na odstránení negatívnych percepcií, ktoré sa na ňu viazali.
Aké bude Mestské zastupiteľstvo?
Malo by byť jednoducho lepšie. Viacerí kšeftári vyhodení z SDKÚ-DS v ňom už nefigurujú.
Osobne ma mrzí, že sa do Mestského zastupiteľstva za Staré mesto nedostali také osobnosti, ako Rado Števčík, Kamil Procházka či Štefan Holčík. Každý z nich urobil veľa dobrého pre Bratislavu. Na špičke však bolo tesno a postúpili iba najväčšie kalibre. Peter Osuský i Marta Černá sú staromestským fenoménom, Martin Borguľa prevalcoval elektorát nielen megakampaňou, ale aj štvorročnou prácou medzi voličmi. Odhliadnuc od jeho straníckej príslušnosti bol jediný, ktorý nezaháľal počas celého volebného obdobia.
Ftáčnikov štart
Po 20 rokoch padol mýtus o tom, že kandidáta ľavice by v Bratislave porazil aj drevený koník namaľovaný na modro, prípadne modro-zeleno-čierno. Milan Ftáčnik sa na kandidatúru dôsledne pripravoval, vystupoval kultivovane, vecne a vyvaroval sa chýb, ktoré urobil Bajan vo voľbách do VÚC. Ani intenzívna antikampaň nepriniesla očakávaný výsledok. Jej logiku som chápal, avšak štítok „Ficoid" sa na Ftáčnikov chrbát nepodarilo prilepiť. Predovšetkým vďaka tomu, že si počas posledných štyroch rokov manažmentu Petržalky neosvojil korupčné správanie príznačné pre slovenských pseudosocialistov.
Milan Ftáčnik tiež nie je zadubený rozhadzovač, ktorý by sa riadil ficovskou stratégiou „po nás potopa". Je to pragmatický technokrat. Postupne ho spoznávam a naberám k nemu opatrnú dôveru.
Suma sumárum
Milan Ftáčnik môže byť slušný a dobrý primátor. Ak sa mu podarí držať na uzde ekonomickú lobby Smeru, ak bude trpezlivo predrokovávať všetky rozhodnutia s poslaneckými klubmi a ak odštartuje svoju primátorskú kariéru tým, že Bratislavčanom ponúkne prijateľné riešenie kauzy PKO. Tá zostala ako smutná pripomienka predchádzajúcej garnitúry. Úprimne mu držím palce a dávam mu šancu.
SaS ako strana má na výber jednu z dvoch možných stratégií: konštruktívne sa chopiť podielu na moci a riadení mesta podľa výsledku volieb, alebo začať primátora torpédovať a hľadať jeho náhradu pre komunálne voľby 2014. Keďže nám ide o Bratislavu a jej ďalší rozvoj, prikloníme sa k stratégii číslo 1.
Post scriptum
Na výsledky volieb v Trenčíne som si otvoril fľašu šampanského. V médiách rezonovala informácia, že Richard Rybníček vyhral s podporou Smeru a zabudlo sa na to, že SaS síce Richarda priamo nepodporila, ale odporučila svojim voličom v Trenčíne voliť ho (rovnaký rozsah podpory ako od Smeru). Richarda poznám ako slušného a čestného človeka a úprimne mu blahoželám k výsledku, ku ktorému sa v krajskom meste na Slovensku zatiaľ ešte nikto ani len nepriblížil. A ďalších 20 rokov sa ani nepriblíži. Získať 70% pri šiestich kandidátoch je naozaj úctyhodné. Veľa to hovorí o Richardovi. A bohužiaľ aj o jeho predchodcovi.
