Pochybujem, že sa Slováci v zahraničí zmobilizujú a tentoraz vo výrazne väčšej miere zasiahnu do volieb. Pred voľbami v roku 2012 prejavilo aktívny záujem o voľbu zo zahraničia len zhruba 8 tisíc občanov Slovenskej republiky. Túto možnosť pritom malo takmer pol milióna ľudí, žijúcich mimo Slovenska. V roku 2010 volilo za zahraničia len 6 tisíc ľudí.
Nebudem tvrdiť, že keby volili všetci, Smer-SD by dnes nemal v parlamente absolútnu väčšinu a nemohol by sa tu rozťahovať ako migréna v hlave.
Na prvý pohľad to vyzerá ako paradox: Zväčša mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, lebo sa im tu nepáči veľa vecí. Právom. Ak ale môžu svojou voľbou zasiahnuť do procesov, v ktorých sa rozhoduje o vláde a trendoch, akými sa krajina bude uberať, svoje volebné právo spoza hraníc nevyužijú.
Ak sa raz človek rozhodne dobrovoľne a natrvalo presídliť do iného štátu preto, lebo vo svojej domovine už nechce žiť, pokúša sa zbaviť rôznych sentimentov, ktoré ho k nej pútajú a ktoré i zabolia. Lenže voľby zo zahraničia sú práve o tom, že toto puto oživujú, jatria rany.
Takže „salám“ na voľby zo zahraničia je paradoxom naozaj len na prvý pohľad. Pálenie mostov je totiž logický dôsledok psychiky ľudí, ktorí musia nájsť silu, aby sa vyrovnali s tým, čo stratili a s tým, čo našli a nachádzajú v novej krajine.
Mám pre tieto rozpoloženia pochopenie. Napriek tomu, že som už na Slovensku zapustil hlboké korene a odchod do zahraničia natrvalo je už mimo mojich životných plánov. V zahraničí som totiž prežil skoro štyri roky života, väčšinu z toho v USA a Belgicku, malú časť v Číne. Lenže túto úvahu nepíšem preto, aby som sa s daným stavom vecí len tak zmieril, aby som si nezáujem o voľby zo zahraničia nejako vysvetlil.
Rovnako ako môj kolega Stanislav Fořt http://fort.blog.sme.sk/c/396324/konajte-teraz-ak-chcete-volit-zo-zahranicia.html robím len ďalší pokus, aby som k voľbám vyprovokoval čo najviac ľudí – vás, dámy a páni, v Prahe, Londýne, Paríži, New Yorku, v Sydney... Voľbou zo zahraničia totiž sami sebe dokážete, že ste už nad vecou, že ste našli správny (citový) pomer k Slovensku, ku krajine, kde ste sa narodili, prežili kus života a máte v nej blízkych. Máte totiž šancu rozhodovať aj o budúcnosti svojich najbližších.
Ale môžem to uchopiť aj z tej čisto praktickej stránky. Nik, kto odišiel natrvalo, si nemôže byť istý, že odišiel vlastne len dočasne a na Slovensko sa nakoniec nevráti. Nuž a je lepšie vracať sa do fungujúceho štátu ako do neslýchaného bordelu, či dákej „soft“ diktatúry.
Takže, keď som vás, čo ste v zahraničí, už presvedčil, aby ste si odkrojili kúsok zo svojho vzácneho času na voľbu zo zahraničia, rovnako je dôležité, koho budete voliť.
Budem zase úprimný. Voľte slušnosť, odbornosť a fungujúci štát, voľte číslo 23, voľte SaS! A kľudne môžete krúžkovať moje číslo 13 :-)
P.S. Ako voliť zo zahraničia.
Ak máte na Slovensku trvalý pobyt, môžete do 15.1.2016 požiadať e-mailom obec trvalého pobytu o voľbu poštou. Žiadosť musí obsahovať tieto údaje o voličovi:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine
Toľko požiadavky zákona a tu máte priamo vytvorenú internetovú aplikáciu: https://volby.digital/
Využite Vaše právo voliť, aby sa raz aj na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť.
Ak na Slovensku nemáte trvalý pobyt:
odošlite najneskôr 15. januára
na e-mailovú adresu: volby@minv.sk
žiadosť o voľbu poštou
Žiadosť o voľbu poštou musí obsahovať tieto údaje o voličovi:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu miesta pobytu v cudzine.
Volič k žiadosti o voľbu poštou pripája:
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (zákon nedefinuje povinnosť overenie notárom),
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
