Je to veľmi náročná téma a interrupcia je krajné riešenie. Vždy však budem zastávať výlučné právo ženy urobiť rozhodnutie, ktoré často býva najťažšie v jej živote.
Myslím si, že požiadavky, za ktoré sa dnes pochodovalo v Bratislave, sú už splnené. Aj keď nie možno tak, aby bola absolútne spokojná každá zbožná duša. No transparenty „Antikoncepcia je vražda“ iniciatíve škodia a v očiach normálneho človeka robia z pochodujúcich dav extrémistov, hoc väčšina z nich sú úplne normálni umiernení katolíci.
Zákony a spoločnosť chránia ľudský život od počatia po prirodzenú smrť. Možno to robia nedokonalo, ale chránia. Interrupciu nie je možné vykonať kedykoľvek a kýmkoľvek. Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo po jej zákaze, ak by sa jej výkon presunul do „ilegality“ a mimo oficiálneho zdravotníctva. Zdravotná starostlivosť nás sprevádza a chráni po celý život. Nie sme s ňou síce spokojní, ale to je iný príbeh, ktorý s interrupciami nesúvisí.
Zákony a spoločnosť chránia, podporujú a vyzdvihujú rodinu založenú manželstvom muža a ženy. Najlepším dôkazom nie je len ústava či zákon o rodine, o dani z príjmov, ale aj každodenná prax, keď na rozdiel od vstupu do manželstva o jeho ukončení už musí rozhodovať súd. Existujú i manželské poradne, kde znesvárení partneri môžu nájsť cestu k vzájomnému pochopeniu a zmiereniu.
A rovnako spoločnosť i jej zákony chránia rodičovské práva na výchovu detí. Rodičia môžu vychovávať svoje deti v súlade so svojimi hodnotami a životným štýlom. Žiaľ, aj takí rodičia, ktorým by normálny človek neveril ani nos medzi očami. Náboženstvo sa vyučuje na školách a ak majú rodičia napríklad iný názor na zrodenie sveta a života, ako ho hlása evolučná teória, nič im nebráni, aby svoje deti poučili o „božej“ pravde.
Je tu však jedna vec, ktorá má nesmierny význam pri ochrane života každého z nás. Nie je to výmysel ústavných právnikov, ale stáročiami preverená skúsenosť: Ak sa chceme ako spoločnosť vyhnúť krviprelievaniu, štát sa nesmie viazať na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Musí byť v týchto chúlostivých témach, súvisiacich s presvedčením, za ktoré sú niektorí vyšinutí jedinci ochotní aj vraždiť, neutrálny.
Pochod za život nebol len pochodom katolíkov, hoci práve katolíci boli v ňom vo väčšine. Námestím v húfe kráčali aj tí, ktorí vnímajú našu spoločnosť ako extrémne bezbožnú, cynickú, mravne rozloženú, bez úcty k tradícii, nekriticky prijímajúcu cudzie novoty. Okrem tisícov nadšencov sa tejto demonštrácie sily zúčastnili aj tí, čo sa chcú len vypočítavo priživiť a odniesť si kus priazne do budúcoročných volieb.
Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je len bezbožná, cynická, mravne rozložená, bez úcty k tradícii, nekriticky prijímajúca cudzie novoty. Nesporne má aj cnosti, i riadnu dávku skepsy a konzervativizmu. Ale čo už. Mnohé slobody chcú čas, vysvetľovanie, argumenty, skúsenosť.
Organizátori pochodu za život hovoria o pokojnom pochode, no v našich končinách platí, že ak sa už raz pochoduje, často to neveští nič dobré. Už sme si tu totiž vypochodovali dve hrozné totality.
