Alebo je princípom právneho štátu to, že ich nechávame nedotknuté v slovenskom právnom poriadku? Skôr platí to druhé. Ale aj tak je to perverzné!
Čímže si Mečiarove amnestie vyslúžili nedotknuteľnosť? Zrušili sme pronacistické Židovské kódexy z roku 1941. Zrušili sme o pár desiatok rokov neskôr vedúcu úlohu KSČ a mnoho ďalších právnych úprav, ktorými sa legalizovalo porušovanie ľudských práv a štátny teror. Ale v prípade Mečiarových amnestií máme rešpektovať tabu?
Ponúkam stručný sumár ľudí, ktorým Mečiarove amnestie umožnili vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Boli to tí:
1. ktorí zosnovali a riadili únos syna slovenského prezidenta Michala Kováča do zahraničia;
2. ktorí sa fyzicky zúčastnili na jeho prepade a zavlečení do Rakúska;
3. ktorí kryli tento zločin, zahladzovali stopy, odvolávali čestných vyšetrovateľov a nahradzovali ich submisívnymi lokajmi zo stredného Slovenska, čím zubami-nechtami bránili priechodu spravodlivosti.
Je to početná plejáda ľudí. Našli by sme medzi nimi (ex)politikov na najvyšších miestach, (ex)vyšetrovateľov, (ex)dôstojníkov tajných služieb i (ex)členov podsvetia.
Rakúsky súd to povedal v tých pohnutých časoch mečiarizmu jasne: za zavlečením Kováča juniora bol slovenský štátny orgán.
No a potom to dotiahli takmer dokonca aj slovenskí vyšetrovatelia. Vravím takmer, lebo súdy, najprv bratislavský krajský, a potom aj najvyšší, im v roku 2002 postavili do cesty prekážku. Mečiarove amnestie. A zločinci zostali ukrytí za touto ohradou.
A teraz si znova pripomeňme vetu poslanca Čiža: „Ak nechceme porušiť princípy právneho štátu, nemôžeme zrušiť amnestie.“
Poslanec Číž je úplne mimo a obhajuje neobhájiteľné. Princípy právneho štátu predsa nespočívajú v tom, že sa mazanými amorálnymi právnymi prostriedkami kryjú zločiny a páchatelia. Princípy právneho štátu stoja na spravodlivosti. A spravodlivosť v tomto prípade je celkom jednoduchý (jednoznačný) pocit – napríklad pocit satisfakcie.
Oproti nemu dávam na porovnanie pocit, ktorý mám z tvrdenia poslanca Číža - obracia sa mi z neho žalúdok. Som si istý, že žalúdočnou nevoľnosťou sa spravodlivosť ani princíp právneho štátu nehlási.
Strašne chcem veriť, že poslanec Číž a jeho súpútnici v Smere svoj postoj prehodnotia a Mečiarove amnestie parlament tento raz zruší.
A celkom by ma zaujímal obsah úpenlivého rozhovoru na štyri oči medzi pani Emíliou Kováčovou a Robertom Ficom tesne pred pohrebom nášho Pána Prezidenta. Nevyzeralo to tak, že by ho bola chválila.
Zrušenie perfídnych Mečiarových amnestií by bolo najlepším spôsobom, ako vzdať česť pamiatke prezidenta Kováča.
