To, že Igor nedodržal niekoľko dohôd s ľuďmi z SaS, je pravda.
Väčšinou sa odvolal na to, že veci rozumel "trošku inak" ako bola myslená. Je tiež pravda, že Igor svojim kontroverzným konaním SaS poškodzoval. Je pravda, že Igor okupoval mediálny priestor, často na úkor SaS a našich hlavných tém. Je pravda, že Igor deklaroval nehlasovať so Smerom. Dokazuje to nahrávka jeho rozhovoru s Richardom Sulíkom.
Rozumiem dlhodobej frustrácii mojich kolegov z Igora Matoviča. A rozumiem ich rozhodnutiu.
Zároveň mám ale Igora za rozumného a slušného človeka. Má v sebe úžasnú energiu meniť veci k lepšiemu. Má obrovský kreatívny potenciál, ktorý len treba správne nasmerovať.
Nebolo nám jedno, do akej priepasti Fico Slovensko viedol. Nebolo to jedno ani našim voličom. A rozhodne to nebolo jedno ani Igorovi Matovičovi.
Partnerstvo s Obyčajnými ľuďmi pred voľbami stálo predovšetkým na zdieľaní rovnakého pohľadu na korupciu a rovnakého názoru na to, čo tu za štyri roky predviedla Ficova vláda. Pohľadu, ktorý nie je úplne vlastný ani všetkým predstaviteľom súčasnej vládnej koalície. Niektorí si zaflirtovali s predstavou vládnuť so SMERom a deliť si všetko takmer na polovicu. Z tohto pohľadu patrí Igor k skupine "statočných" v dnešnom parlamente.
Napriek všetkému si myslím, že sme v poslaneckom klube SaS urobili chybu. Spočíva v rýchlosti, akou sa rozhodovalo, v spôsobe, akým sa vylúčenie komunikovalo, i v dôvode, pre ktorý k nemu došlo. Vieme, že išlo o poslednú kvapku, ale zdôvodnili sme to jedným hlasovaním. Z môjho pohľadu bolo omnoho závažnejšie napríklad Igorove hanlivé, urážajúce a nevzdelané vyjadrenie na adresu homosexuálov, ako hlasovanie so Smerom proti Bugárovmu nedobrému návrhu zákona o štátnom občianstve. Jeho prirovnanie homosexuality k pedofílii ho diskvalifikuje z partnerstva so stranou ctiacou liberálne hodnoty viac ako to, že hlasoval v súlade so svojim svedomím pri preňho dôležitom zákone.
Rozhodnutie nebolo dobré ani z taktického hľadiska. Otáznym sa tak stalo aj zotrvanie Eriky, Jozefa a Martina, troch zvyšných Obyčajných ľudí, v našom poslaneckom klube. Verím, že sa rozhodnú správne. Rovnako verím, že Igorovi nejde len o seba a že celý vývoj nebol len vopred naplánovaným divadlom. Zakladanie vlastnej strany sa totiž nemuselo vylučovať so spoluprácou s SaS.
Prišli sme o človeka, ktorý nám bol blízky mnohými názormi. Prišli sme oňho zbytočne a predčasne. Po našom rozhodnutí dostal oficiálne licenciu byť neriadenou strelou bez štipky záväzku a zodpovednosti voči komukoľvek.
Ako povedal Richard Sulík: principiálnosť prevládla nad pragmatizmom.
Súhlasím. No pýtam sa, či existujú vyššie a nižšie princípy. Mojim princípom je nepustiť späť k moci predchádzajúcu partiu, ktorá svojou aroganciou moci a korupciou začala prekonávať aj banánové republiky juhoamerického strihu. Richarda Sulíka poznám 20 rokov ako čestného a rovného človeka a rozumiem jeho pohnútkam. Myslím si ale, že na niektoré rozhodnutia je potrebné pár dní sa vyspať a diskutovať o nich. A dať druhej strane právo vyjadriť svoj pohľad na vec.
Záverom: to, že píšem tento blog a to že som hlasoval proti vylúčeniu Igora Matoviča z nášho poslaneckého klubu dokazuje, že v SaS si ctíme slobodu - názoru, hlasovania, slova. Je to tak od začiatku a bude to tak aj naďalej. So slobodou ide u nás ruka v ruke aj zodpovednosť. Za všetko, čo povieme, za všetko čo urobíme.
