Ja viem, že ľudská tvár pápeža Františka a jeho celoživotná snaha priblížiť cirkev reálnemu životu niektorým slovenským kostlivcom v sutanách prekáža.
Ale pohroma, pardon, reálny život sa na nich valí aj z inej strany. A mne len zostáva konštatovať, že napriek všetkým „ale“, je tento pohyb predsa len pokrok. Najprv sa zastavme pri jeho názve - Akčný plán pre LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019. To je materiál, ktorý dalo ministerstvo spravodlivosti do pripomienkového konania. Prizrite sa bližšie. Dobre vidíte, vláda Smeru nielenže akceptuje rôzne sexuálne odlišnosti ľudí, ale má pre nich dokonca aj plán.
Aký kontrast! Niektorí spoluobčania by príslušníkov LGBTI komunity najradšej topili ako mačence, ale táto vláda dospela k tomu, že „všetky ľudské práva sú univerzálne, vzájomne previazané, nedeliteľné a navzájom súvisia. Ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) ľudí sú súčasťou univerzálnych ľudských práv.“
Keby som spadol z oblakov, bol by som na túto vládu dokonca hrdý. No nespadol som, a preto som v pochvalách opatrný. Súhlasím s tým, čo je napísané v pláne: že takpovediac na všetkých frontoch treba venovať veľa úsilia do vzdelávania, aby spoločnosť mala viac empatie pre potreby LGBTI ľudí, aby nežila v bludoch a predsudkoch; že treba venovať veľa úsilia na predchádzanie homofóbnej šikane; že treba zahrnúť medzi osobitné motívy trestných činov aj spáchanie trestného činu z nenávisti pre rodovú identitu a rodové prejavy... S tým všetkým súhlasím.
Ale bojím sa, že sa toto všetko robí hlavne preto, lebo EÚ, lebo Rada Európy, lebo európski sociálni demokrati, lebo tlak zvonka. Slovom, že to nevychádza z vnútornej potreby členov tejto vlády, a vlastne žiadnej doterajšej vlády.
Tolerancia k inakosti sa nedá spoločnosti vnútiť, treba k nej dospieť. Ale v tomto prípade to nie ja tak, ako keď sa človek narodí a časom dospeje do dospelého veku. V tomto prípade dospieť znamená trpezlivo, krok za krok ukazovať verejnosti, že viac práv a tolerancie k LGBTI ľuďom ich nejako neobmedzí ani v právach ani v štýle života; naopak, že upieranie práv ľuďom s „menšinovou“ sexuálnou orientáciou nevedie k väčšej stabilite a súdržnosti spoločnosti.
Podľa akčného plánu má ministerstvo spravodlivosti „vypracovať analýzu právneho postavenia nezosobášených párov, vrátane párov rovnakého pohlavia, identifikovať bariéry s ktorými sa stretávajú pri zabezpečovaní svojich práv a v prípade potreby navrhnúť potrebné legislatívne opatrenia.“ Má to urobiť do konca júna budúceho roka. To sú tie registrované partnerstvá, po ktorých i ja ako timlíder strany SaS pre osobné slobody volám.
Opäť sa to síce presúva napotom, na plecia novej vlády. Ale vždy lepšie ako nič. Dospievame. A určite by tomuto pohybu prospelo, keby sa za práva LGBTI ľudí zasadil aj Robert Fico. S porovnateľnou vervou, s akou bojuje proti povinným kvótam pre migrantov. Ale hovorím, pomaly dospievame. Dokonca aj štatistiky ukazujú, že voči registrovaným partnerstvám existuje v spoločnosti relatívne slušná dávka empatie.
