Vráťme sa však späť do slovenskej reality, kde o manažovaní pacienta zaspaté verejné zdravotníctvo sotva len čosi tuší. Pri tom, ako to u nás katastrofálne funguje, bola možnosť objednať sa na prednostné vyšetrenie často jedinou možnosťou pre zaneprázdnených a pracujúcich ľudí, ako nestráviť pol dňa v čakárni. Nehovorím o bohatých a privilegovaných (tí zväčša chodia k súkromným lekárom), mám na mysli napríklad pracujúcu slobodnú mamičku, alebo hlavu rodiny so štyrmi deťmi. Slovom, bežných ľudí s bežnými platmi.
Doterajší stav mal, samozrejme, ďaleko od ideálneho. Počul som o prípadoch, kedy lekár zneužíval svoje postavenie a „odporúčal“ ľuďom spoplatnené časenky, počul som veľa o konfliktoch priamo v čakárňach, keď poslušne hodiny čakajúcich ľudí predbiehali tí, ktorí si „to zaplatili“. Ponižujúce a frustrujúce pre jednu i druhú stranu.
Za akýmkoľvek krokom Smeru som sa naučil nehľadať nič iné, iba marketing. Stratégovia Smeru zaradia do prieskumu konkrétnu otázku, vyjde im väčšinový názor, ten ešte prípadne rozsegmentujú podľa demografie (napr. v tomto prípade vek a veľkosť sídla) a hor sa do témy. Inak tomu nebolo ani teraz, aj keď je na prvý pohľad je v podstate správne, že občan by nemal platiť za službu, ktorú už zaplatil vo svojich odvodoch a daniach. Správnym riešením ale nie je zrušiť ľuďom možnosť objednať sa. Bolo by ním navrhnúť systém, v ktorom sa objednáva každý a zdarma. Opäť prevládol populizmus a dotklo sa to práve tých, ktorí do systému prispievajú.
S kolegom Miroslavom Kadúcom (OĽaNO) sme sa preto pokúsili o kompromis. V novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti navrhujeme, aby na prednostné vyšetrenie bol vyhradený čas vždy len po 14-tej hodine a na konci ordinačných hodín. Vytvárame možnosť objednať sa, no aby to nebolo na úkor tých, ktorí sa objednávať nechcú. Viacerí lekári si myslia, že 14:00 je neskoro a o tej hodine už mnohí neordinujú a po desiatkach pacientov sú vyčerpaní. Zamyslíme sa ešte nad úpravou vo forme pozmeňujúceho návrhu, aby bola naša novela na prospech všetých.
Konečným cieľom je povinné objednávanie bez poplatku, zatiaľ však nesiahajme na minimálny komfort tých, ktorí nechcú alebo nemôžu sedieť v čakárni.
