Každý minister školstva sa do histórie niečím zapísal. Je možné, že u toho súčasného to budú rozvojové projekty. V poslednom čase sa s nimi akoby roztrhlo vrece. Spomeňme len niekoľko v roku 2021:
Modernejšia škola, 3.5 mil. eur, cieľ: inovovať prístupy k výučbe a implementovať ich do praxe napríklad zmenou tvarov školských lavíc...
Čítame radi, 350 000 eur, cieľ: podpora čitateľskej gramotnosti
Spolu múdrejší, 500 000 eur, cieľ: podporiť školy, ktoré zabezpečia pre svojich žiakov ohrozených školským neúspechom, dostupné a kvalitné doučovanie
Letné školy, 400 000 eur, cieľ: zmierniť dopad krízových opatrení prijatých počas pandémie
Múdre hranie, 500 000 eur, cieľ: podpora zlepšenia vybavenia materských škôl v oblasti detských kníh a didaktických pomôcok
Predškoláci, 2 mil. eur, cieľ: vybavenie novovzniknutých tried a dočasných priestorov určených len pre poskytovanie povinného predprimárneho vzdelávania
Vybavenie školských jedální, 2 mil. eur, cieľ: zlepšenie vybavenia školských jedální
Všetko sú to ušľachtilé myšlienky a ciele hodné podpory. Ale...Je týchto takmer 10 mil. eur z verejných zdrojov vynaložených efektívne, transparentne a správne?
Minimálne posledné tri rozvojové projekty (Múdre hranie, Predškoláci a Vybavenie školských jedální) sú diskutabilné, nakoľko sú z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva financované subjekty – materské školy a školské jedálne, ktoré sú v zmysle zákona financované z rozpočtov obcí (podielové dane).
U projektov Spolu múdrejší a Letné školy by bolo vhodné po ukončení projektov nezávislé vyhodnotenie účelnosti vynaložených prostriedkov – hodnota za peniaze. Mám na mysli hlavne to, či peniaze išli za žiakmi, ktorí pomoc skutočne potrebovali, alebo na školy, kde dokázali riaditelia napísať a podať projekt. To môže byť niekedy rozdiel.
Zaujímavým sa javí projekt: Modernejšia škola. Výzva bola vypísaná na 3,5 mil. eur. Minister s neskrývanou radosťou oznámil, že žiadosti prišli v hodnote 35 mil. eur. To podľa ministra dokazuje materiálový dlh v regionálnom školstve. Výborný postreh, pán minister. Problém je v tom, že ten materiálový dlh je na všetkých školách a nielen na tých, ktoré ste vytypovali vlastnými výberovými kritériami:
Kritérium | Váha v bodoch |
Počet žiakov školy | 400 bodov |
Štruktúra existujúceho a požadovaného vybavenia školy | 200 bodov |
Regionálne kritéria | 300 bodov |
Projekt - vypracovanie | 100 bodov |
„Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu.“ Platí to ešte, ale sa salámovou metódou dostávame k úplne inému financovaniu škôl? K financovaniu, kde projektoví manažéri na ministerstve nastavia vlastné kritéria bez akejkoľvek oponentúry a peniaze poputujú do veľkých škôl (stačí mať veľa žiakov a máte 40% -ný úspech zaručený), do „správnych“ regiónov (stačí byť v tom „správnom“ regióne máte 30% -ný úspech zaručený) a do škôl, kde vedia písať pekné projekty. Alebo ako si mám vysvetliť tie regionálne kritériá a vypracovanie projektu?
Tento svojrázny spôsob vyrovnávania sa s materiálovým dlhom je potrebné zasadiť do širšieho kontextu. Finančné prostriedky, ktoré školy dostávajú na prevádzku v reálnom vyjadrení klesajú a v posledných 5 rokoch sa už dostali pod úroveň roka 2004. Kto teda spôsobil materiálový dlh? Namiesto systémového riešenie aj „nová“ vláda pokračuje v šetrení na nesprávnom mieste: prevádzkový normatív pre ZŠ na rok 2021 má hodnotu 252,45 €, prevádzkový normatív pre ZŠ na rok 2020 mal hodnotu 253,93 €., pri ročnej inflácii takmer 2 %. Žeby ušetrené peniaze z prevádzkových normatívov putovali na rozvojové projekty?
Jeden by očakával, že pravicový minister sa bude riadiť heslom: „štát je zlý hospodár“ a nebude takýmto spôsobom z centra rozdávať naše spoločné milióny. Ale skôr nastaví systémové zmeny k efektívnejšiemu financovaniu školstva. Prax však ukazuje, že politický marketing je dôležitejší ako principiálne hodnotové nastavenie.
